Tvárme sa, že je včera

2. ledna 2011 v 0:23 | passia |  Blog & me
Tak som si zase raz zašla na blog. A s potešením môžem povedať, že nie po dlhej dobe. Konečne som sa totiž aspoň trochu nakopla a začala naozaj pracovať na tej spomínanej rekonštrukcii. A ako som si tak pred zaregistrovaním čítala najnovšie články, upútal ma jeden z návom v štýle koľko článkov som tento rok zverejnila. To ma prinútilo zamyslieť sa. Koľko článkov som ja tento - teda ten minulý rok zverejnila? A tak som si to prišla spočítať.
Žiadna sláva. Teda vlastne bieda, slabota a hanba. Zverejnila som ich presne 4. Z toho iba 2 sa naozaj dajú nazývať článkami. A z nejakého dôvodu som si spomenula, že dnes je vastne nový rok. (To som pritom na tento fakt celý deň úplne zabúdala.) A napadla ma spásonosná a mierne stupídna, no proste poverčivá myšlienka, ktorá by mohla tento blog zachrániť pred krutou smrťou. Veď ako na nový rok tak po celý rok! Takže zverejním článok a je vybavené. Lenže vtedy som kútikom oka pozrela na hodiny a zistila, že ono už vlastne nový rok 5 minút nie je. A kým píšem tento článok čas beží a beží a nový rok je už dávno preč.
Tak sa prosím tvárme, že dnes je včera. Veď to predsa robím pre vás. :)

Ps: Želám štastný nový rok. Lepší ako ten minulý, nech bol hociaký, lebo to predsa len vždy poteší. :)
 

Menšia rekonštrukcia

31. srpna 2010 v 23:38 | passia |  Blog & me
avatar3

Zistila som, že tu mám strašný bordel. A čo s tým urobiť iné ak nie upratať?
Aj tak furt nezverejňujem žiadne články, takže to taký strašný dopad mať nebude.




odd


The Vampire Diaries

11. srpna 2010 v 2:19 | passia |  Dear diary
Dear diary,
čo môže byť poetickejšie ako začať denník práve rozprávanim (alebo skôr písaním) o denníkoch? Nič lepšie ma už jednoducho nenapadá.
A tak je tu môj historicky prvý zapis do snáď prvého denníku, ktorý bude mať pravidelné príspevky dlhšie ako mesiac. Verím, že práve kvôli tomu, že toto nie je denník v pravom slova zmysle bude jeho životnosť o to dlhšia.
Ale k téme, lebo vidím, že od čias mojich denníkových pokusov sa niektoré veci stále nezmenili - omáčky to je moje.

Tak som si prednedávnom spomenula na seriál The Vampire Diaries, ktorí som sledovala. A prečo o ňom rovno nenapísať?

odd

 


Som späť.. snáď

24. července 2010 v 3:00 | passia |  Blog & me
avatar2
Možno ste už niektorí mali šancu všimnúť si, že som predsa len stále medzi živými. Ako som už kedysi veľmi veľmi dávno spomínala nezverejňujem nové kapitoly hlavne kvôli tomu, že chcem najprv prečítať vaše výtvory, aby som sa necítila ako nehorázny sobec, že od vás žiadam to, čo ja sama nerobím. A vďaka bohu sa mi konečne postupne darí to aj plniť, aj keď si väčšinou vyberám nejaké vaše nové poviedky, lebo uznajte, že začať čítať tam, kde som prestala sa nedá, lebo už vôbec neviem o čo ide a čítať zase odznovu, to čo som už čítala ma zase väčšinou moc nenadchýna, lebo mávam až moc silné tušáky ako to celé bude prebiehať.
odd


36.kapitola I.

19. března 2010 v 18:58 | passia |  Cesta k spomienkam
Áno naozaj je tu nová kapitola. A vážne som to ja, čo sa zase ozýva. Viem, že to bolo už hrozne dlho, čo ste o mne počuli naposledy, takže by sa hodilo nejaké vysvetlenie. Úplne zo začiatku som chcela dočítať vaše veci, lebo sa mi zdalo nefér, aby som od vás chcela niečo, čo neplním ja, aj keď nie naschvál. Ale ani po takom dlhom čase sa mi to nepodarilo splniť, takže máte môj plný súhlas s tým, aby ste ma ukameňovali. Mučte ma! Len do mňa! Aj keď som potom chcela niečo napísať, aby som to mala pripravené, keď konečne všetko dočítam, tak sa nedarilo. Prekonala som asi najhoršiu krízu v mojom živote, aj keď si nie som práve istá, či prekonala naozaj platí. Samozrejme k tomu všetkému sa pridalo málo času, moja lenivosť a totálna vyčerpanosť mojích mozgových buniek, ktoré ťažko znášali koniec polroka... bola som schopná hocičo čítať maximálne 5 minút a Word som naozaj nechcela dlho dlho vidieť.
Už je to fakt veľmi dlho, čo som nič nepridala a kedže nechcem, aby tento blog úplne upadol rozhodla som sa zverejniť nejakú kapitolu ešte predtým ako dočítam všetko, čo ste medzitým napísali.
Takže asi toľko k mojej dlhodobej absencii. Túto časť som mala napísanú už dva týždne, ale nejako som sa nedostala k tomu to upraviť a mala som v pláne ju dokončiť celú, ale to môže trvať bohvie koľko, tak tu máte aspoň prvú časť.
Objektívne sa mi niektoré časti naozaj nepáčia, ale nemám nervy na to čakať a napísať to niekedy poriadne, lebo netuším, kedy by to niekedy mohlo prísť. Takže kritizujte z plného hrdla.



Keď návrat, tak poriadny

21. září 2009 v 20:57 | passia |  Blog & me
Tak keď už som tu, tak je na čase zmeniť design. Bolo načase čo? Tento layout je od Carmen. Krásny krásnučky, že?




35.kapitola II.

20. září 2009 v 2:00 | passia |  Cesta k spomienkam

Aha čo pre vás mám? Prekvapkooo! Tak sa mi konečne po stráášne dlhej dobe podarilo dokončiť túto zasranú kapitolu. Inak sa to povedať nedá. Pardon ak to niekoho uráža, ale toľko nervov, čo som si prežila pri tejto kapitole som si neprežila pri žiadnej. Už som myslela, že to fakt nemá zmysel a že sa na to vybodnem. Nie len na túto kapitolu, ale celkovo na všetko písanie, ale vďakabohu som to dopísala. Nie je to perfektné, hlavne ten koniec sa mi moc nepáči, ale už nemám náladu sa s tým ďalej piplať, lebo hrozí, že by som to nedokončila nikdy, tak to tu máte.
Dúfam, že sa vám to predsalen bude páčiť a že sem vôbec niekto zablúdi po takej dlhej pauze. Tak venujem túto kapitolu všetkým, ktorí sú mi stále verní aj napriek tejto hroznej kríze a hlavne ju venujem tote. This is special for you!
Ps: Radím predtým ako začnete čítať, kuknúť jak to vlastne bolo v minulej kapitole, lebo pochybujem, že si to niekto z vás pamätá, keď som si to miestami nepamätala ani ja.


"Myslím tú zviazanú." Doplnila. Nie je to správne, ale vydýchla som si. Aspoň na tú chvíľu, keď som pochopila, že nemám zabiť moju sestru. No práve týmto som naznačila, že mi na nej záleží, čo bolo nie len nesprávne, ale aj hlúpe. Strelila som pohľadom na Nikolette, ale jej zaujatý pohľadom svedčil o tom, že si to všimla. Nakoľko to pre ňu bolo dôležité bolo otázne a dúfala som, že si z toho jediného pohľadu neodvodí príliš, lebo to by znamenalo katastrofu.

Je koniec!

1. září 2009 v 21:49 | passia |  Blog & me
Prečo?! Prečo?!

Konečne volno!

3. července 2009 v 15:35 | passia |  Blog & me
Som tu, aby som sa ozvala. Žijem, som v pohode a brigádujem. To je dôvod prečo cez prázdniny nečakajte viac kapitol ako obvykle. Pokúsim sa aspoň o niečo, ale celý júl mám brigádu potom idem na 10 dní preč, takže na nete nebudem vôbec a potom... kto vie? V stredu mám zase voľno tak sa pokúsim konečne dokončiť 35. kapitolu, ale musím popracovať aj na príspevku do tonksinej súťaže, takže radšej nič nesľubujem.
Keď už sme pri súťaži tonks, začalo prvé kolo. Je to anonymné, takže ak chcete hlasovať budete si asi musieť prečítať všetko a to tu! Ďakujem každému, kto sa na to dá.



Ale dosť o mne. Ako prázdninujete vy? Aké bolo vysvedčko? Ćo máte nového? No proste jak sa máte? Ou a ľudia, čo hovríte na smrť Michaela Jacskona?
Píšte. Som zvedavá.

Jedna veľká guča kreativity a šialenstva

17. června 2009 v 22:34 | passia |  Blog & me
Povedzme si to otvorene. Kríza v písaní u mňa nie je na programe. Viem. Nezdá sa to, ale mám taký pocit, že mám krízu len s Kirsten.

Kam dál