1.Kapitola - Odchod do Rokfortu

6. března 2008 v 19:49 | passia |  Príbeh Belly Blackovej
Tak sem dávam prvú kapitolu. Je tam dosť chýb, ale snáď to nevadí.
,,Bella vstávaj ideš do Rokfortu!!!´´ kričal mi niekto do ucha. Otvorila som jedno oko a zbadala prameň hnedých vlasov.
,,Andromeda prestaň mi hulákať do ucha.´´ zavrčala som a prevalila som sa na druhý bok.
,,Ale Bellaa.´´ dobiedzala Medi ďalej a začala mi skákať po posteli ,,veď ideš do Rokfortu vstáavaj. Alebo sa netešíš?´´ spýtala sa prekvapeným a trochu zadýchaným hlasom. Nj skákanie po posteli dá zabrať.
,,Andromeda prestaň skákať po mojej posteli.´´ povedala som prísne snažiac sa skončiť s bolestivými dopadmi jej nôh na tie moje.
,,Lebo čo.´´ povedala Andromeda a neprestala skákať. To ma dorazilo. V poslednej dobe začína byť dáka drzá a nevšimla som si to len ja.
,,Lebo prídu rodičia.´´ povedala som a musela som sa pousmiať na sestrinej reakcii. Vo vzduchu sa zarazila a pritom neodhadla svoj dopad, takže namiesto na moju posteľ dopadla na zem.
Ja som sa medzitým zdvihla a išla do kúpelne. V zrkadle som sa pozrela ako vyzerám. Bledá pleť kontrastovala s mojimi vlasmi. Sú lesklé, tmavé, husté a hlavne nepoddajné. Moje vlasy sú večný problém, ale uznajte išli by ste v pokoji do školy keby ste na hlave mali kučeravý výbuch? No ja teda určite nie. Zapla som žehličku a kým sa zahriala umyla som si zuby. Keď som si vyrovnala vlasy aspoň tak, aby neboli tak strašne rozlietané vrátila som sa do izby. Na posteli ležali obidve moje setry a hrali sa s mojou, novou mačkou Amply. Do kufru som si zbalila posledné veci a zišla dole.
,,Bellatrix, poď sem. Práve som chcel po teba ísť.´´ zavolal si ma k sebe otec. Poslušne som prišla k nemu a sadla si na miesto vedľa neho.
,,Chcel by som ti niečo povedať tak ma dobre počúvaj. Zapamätaj si, že TY si Blacková. Si z jedného z najstarších kúzelníckych rodov, takže sa nezahadzuj s nikým nečistím a už vôbec nie s muklami! Je ti to jasné!´´ otec na mňa prísne pozrel a ja som sa pod jeho pohľadom cítila úplne bezmocná. Najradšej by som odvrátila pohľad, ale to by bol prejav zbabelstva a ja zbabelec nie som, takze som mu ďalej pozerala do očí a pomaly som prikývla. Otec pokračoval ďalej: ,,Fajn. Zapamätaj si NIKDY druhým neukazuj svoje slabosti. Aj city sú slabosť takže ich neukazuj druhým. Ty predsa nie si slaboch alebo si?´´ otec na mňa prísne hladel.

,,Nie ja nie som slaboch.´´ povedala som hrdo a zdvihla svoju bradu o kus vyššie. Otec sa usmial a povdzbudivo mi stisol ruku.
,,Nezabúdaj toujours pour. Tearz sa choď naraňajkovať, aby sme mohli ísť.´´ ako povedal otec išla som sa naraňajkovať. Potom som ešte zbehla do izby pre Amply a mohla som vyraziť. Kufor stál v predsieni a s ním aj moje sestry, ktoré by asi boli najradšej keby som ich zobrala do Rokfortu spolu s mojimi kuframi. No neviem či by mi ako batožina prešli.
.....
Prechádzali sme medzi ľuďmi až kým sme neprišli k nástupištu 9 a10. Otec sa ku mne nahol a pošepol:
,,Teraz sa rozbehni oproti tej stene a nezastavuj.´´
,,Ale..´´
,,Ver mi!´´ Pozrela som otcovi do očí a odhodlane som sa rozbehla oproti stene. Som cvok pomyslela som si keď som videla pred sebou len stenu, ale nespomalila som. Čakala som náraz, ale žiadny neprišiel. Prekvapene som otvorila oči a zbadala pred sebou úžasnú lokomotívu a kopu ľudí, čo splašene pobehovali hore-dolu. Pri uchu sa mi zrazu niečo ozvalo:
,,Bola si dobrá.´´ od strachu som poskočila a otočila som sa na môjho otca. Ten mal na tvári pohoršený výraz.
,, O pocitoch som ti niečo vravel. Tak sa tým riaď. Neprejavuj svoje slabosti.´´ Previnilo som sklonila hlavu.
,, Prepáč.´´ zamumlala som.
,, Neosprvedlňuj sa. Naprav to. Nech sa to nabudúce nestane.´´
Mala som strašný pocit. Sklamala som môjho otca a to hneď potom ako ma pochválil. Som hrozná neviem ovládať svoje emócie. Musím sa to naučiť. Nabudúce ho nesmiem sklamať. Do očí sa mi drali slzy, ale ja som ich potlačovala. Nemohla som predsa zase ukázať svoju slabosť. Nie som slaboch. Som Blacková. Pozrela som na svojho otca, ale ten mi len pohŕdavo pozrel do očí. Videl ako sa cítim zase som to ukazovala. Bože to nedokážem aspoň na minútu skrývat moje city.
,, Už si veľká. Ideš do Rokfortu tak ťa nebudem rozmazlovať zvykaj si nato.´´ Jeho chladný pohľad ma strašne bolel. Nechcela som ho sklamať. Som slabá. Áno som. Ja Bellatrix Blacková som slaboch. Bola som zo seba znechutená. To sa musí zmeniť.
,,Teraz sa choď rozlúčiť s matkou a sestrami.´´ So zvesenými plecami so prišla k mame a objala ju. Mama mi objatie opätovala, ale hneď sa odtiahla.
Pozrela som na Medi. Trochu nadurdene na mňa pozerala, ale potom sa jej na tvári objavil široký úsmev.
,, Teraz budem najstaršia. Huráá.´´ zvýskla Medi a začala nadšene poskakovať.
,,Prestaň s tým.´´ okríkla som sestru. Prekvapene na mňa pozrela. Bola zvyknutá, že niekedy bývam nepríjemná, ale nie až tak. Prišlo mi to trochu ľúto, ale nechcela som sa ospravedlňovať. Nie pred otcom. Vlastne to bolo nefér, že na moje sestry nebol taký prísny. Prestala som sa tým zaoberať a obrátila som sa na Cissu, ktorá na mňa pozerala tiež s trochu prekvapeným výrazom.Pozrela som do jej úprimných modrých očí a nedokázala som skryť výčitky.
,,Tak sa majte.´´ povedala som a smutne pozrela na smutnú Cissinu tváričku.
,,Budeš mi chýbať.´´ povedala Cissa a po tvári jej stiekla slza, ktorú si rýchlo utrela a uhla pohľadom. Pustila som otca z hlavy a objala som svoju malú setričku. Cítila som jej slzy ktoré mi máčali oblečenie. Ja sama som mala čo robiť, aby som sa nerozplakala. Išla som síce na rok a cez prázdniny prídem domov, ale bez Cissy som si to nevedela predstaviť. Vždy za mnou všade chodila a na všetko sa ma pýtala vždy čakala čo urobím ja skôr ako niečo urobila ona. Nebola otravná bola skôr zlatá.
,,Nechcem aby si odišla.´´ zašepkala potichu akoby sa bála, že ju zato vysmejem. Penejšie som ju objala a zašepkala: ,, Veď ja by som tu najradšej zostala s tebou, ale nemôžem. Ale uvidíme sa cez prázdniny.´´ Povedala som aby som ju utešila, ale skôr som sa tým utešovala ja. Odtiahla som sa od nej a pozrela som jej priamo do zaslzených očí: ,,Dávaj na seba pozor. Počúvaj otca a mamu a nenechaj sa buzerovat Medi. Pokús sa ju usmerniť keby sa príliš bláznila. Nechcem, aby jej zase vlepil tak nech mu nato nedá dôvod.´´ Cissa sa pri spomienke na facku, ktorú otec vlepil našej sestre striasla. Pozrela na mňa a odhodlane prikývla.
Vystrela som sa a dodala ešte: ,, Budem ti písať. Zober si moju sovu ja budem používať školskú.´´ usmiala som sa na ňu a podišla som ku Andromede ,ktorá urazene pozerala do zeme.
,, Neblázni sa a počúvaj rodičov. Nehádajte sa s Cissou teraz ste nato len vy dve tak držte spolu.´´
,, Nie si moja mama.´´ povedala urazene.
,, To nie som, ale som tvoja staršia sestra tak ma počúvaj... Nehcela som ťa okríknuť.Pproste mi to ušlo.´´ dodala som rýchlo a pozrela som smerom na otca. Ten sa na mňa pozeral a ja som len naprázdno preglgla dúfajúc, že nevie čo som práve povedala.
,,Musím ísť.´´ povedala som smerom k Andromede a pribehla som k otcovi.
,, Aaa toto je tvoja najstaršia. Ako sa to volá?´´ hovoril muž stojaci pri otcovi. Otec si ma s prižmúrenými očami pozeral akoby sa snažil odhadnúť čo som vravela pred pár minútami.
,, Bellatrix.´´ odpovedal k mužovi. A chladne na mňa pozeral. Ja som hrdo zdvihla hlavu a pozrela na muža. Tmavé vlasy mal sčasti skryté pod klobúkom. Na tvári mal úškrn a jeho drahý kabát vial vo vetre.
Vtom zapískala lokomotíva. Ten malý hlúčik žiakov, ktorý ešte nenastúpili sa hrnuli do lokomotívy. Zhrabla som svoj kufor a Amply a otočila som sa k otcovi.
,, Už musím ísť.´´ Otec sa ku mne nahol a narýchlo ma objal. Nezabudni napísať po tom ako ťa zaradia do Slizolinu a nezabúdaj toujours pour.
Rozbehla som sa k lokomotíve a pred tým ako som naskočila som sa ešte otočila a zakývala mame, Medi a hlavne Cisse, ktorá za mnou smutne hľadela.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MarryT MarryT | Web | 6. března 2008 v 22:01 | Reagovat

moc pěkná kapitolka ;-) A mám první koment to je super

PS: Vím že teprve začínáš, ale začínáš dobře tak bych se chtěla zeptat jestli nechceš spřátelit?

2 Ewilan Ewilan | Web | 8. března 2008 v 20:16 | Reagovat

tak to je teda neco..už je tam vidět, jak odmalička byla zlá..sice to není tak moc vidět, ale vzpírá se ostatním a ještě ty rady toho otce! at není slaboch...je to úžasný, určitě piš dál, moc mě to zaujalo a těším se na pokráčko:-))píšeš skvěle..

jinak: nechceš spřátelit?

PS: jj, ty moje sluneční paprsky:-D:-D:-D

3 Jenny Jenny | Web | 9. března 2008 v 15:48 | Reagovat

Tak tohle mě vážně zaujalo...jsem zvědavá na další kapitolky

4 Dada Dada | Web | 21. srpna 2008 v 17:12 | Reagovat

Super kapitola... hneď idem čítať ďalšiu. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama