2.kapitola - Zaraďovanie

9. března 2008 v 23:07 | passia |  Príbeh Belly Blackovej
Tak je tu druhá kapitola. dúfam, že sa vám bude páčiť. Snažila som sa ju napísať už včera, ale kedže ja som blázon čo to píše hneď na blog a ten samozrejme blbe asi 5× sa mi to ani neuložilo tak dúfam, že to dáva celé zmysel lebo sa mi vždy časť vymazala. A inak komenty potešia.
,,Bella už sme tu.´´ trhla som sebou. Ani som si nevšimla, že už sme tu. Aby ste boli v obraze práve som bola rokfortskom kupé s Alice. Alice je ako som zistila tiež prváčka. Je mi strašne sympatická. Možno je to tým, že je prvá osoba s ktorou som sa tu zoznámila, ale je úplne iná ako ľudia s ktorými som sa ´´priatelila´´ doteraz.
Jediný s kým som sa doteraz priatelila sú synáčikovia a dcéry rodinných priateľov. Takže si viete predstaviť aké je to priateľstvo. Väčšina z nich je aj tak naša vzdialená rodina a poväčšine sú odomňa mladší. Nj, ale je tam istota čistej krvi ako s obľubou hovorí moja mama.
Ale naspäť k Alice. Bavili sme sa o všeličom. Hovorila mi o jej rodine. Má dvoch starších bratov. Hádali sme sa či je horšie byť najmladšia alebo najstaršia. Potom mi hovorila o jej prázdninách. Pri jej rozprávaní mi prišlo ľúto, že mám rodinu, ktorú zaujíma iba spoločenské postavenie, čistú krv a iné veci o ktorých stále počúvam zo svojho okolia. Pocítila som chuť žiť v normálnej priemernej rodine. Nebyť Blacková. Zažiť aspoň raz také prázdniny ako Alice a nie len nudné plesy so smotánkou a všetkými tými falošnými ľuďmi. O tom môžem len snívať. Alice bola akoby mojím útekom z reality. Z reality že som Blacková.
.....
Medzitým sme prišli k jazeru. No neviem kto mal ten blbý nápad, že máme ísť do hradu cez jazero na ľoďkách, ale ak skončím v jazere niekto si to pekne odskáče. Keď sme z jazera zbadali hrad zabudla na všetko som zabudla. Ten pohľad bol proste fascinujúci. Bolo to ako vrchol magickosti. Ten kto to nevidel nepochopí tomu a myslím, že môže ľutovať.
Neskôr sme čakali kým nám niekto povie ako nás budú zaraďovať. Každý z nás si čakanie skracoval zízaním na všetko okolo. Mňa najviac zaujal strop. Strop vo Veľkej Sieni je začarovaný tak akoby tam žiadny strop nebol. Proste úžasné.
Práve som pozorovala hviezdy keď profesorka začala vysvetlovať zaradovanie.
,,Tak milý prváčikovia, teraz vás zaradíme do určitej fakulty. Fakulty sú štyri. Chrabromil, bifľomor, bystrohlav a slizolin. Keď prečítam vaše meno pristúpite sem, sadnete si na stoličku a ja vám na hlavu nasadím Múdry klobúk. Ten rozhodne, do ktorej fakulty pôjdete.´´
(Ľudia pri tomto som sa inak zapotila a aj tak som to nakoniec vzdala a musela som sa pozrieť na harrypotter.sk jak je to vlastne po slovensky. Už som si strašne zvykla na češtinu tak sa nečudujte keď niečo bude zleˇ)
Na moje meno som samozrejme nemusela dlho čakať.
,,Blacková Bellatrix.´´

Alice mi ešte zašepkala veľa štastia a ja som s hrdo zdvihnutou hlavou a pevným krokom prešla až k profesorke, ktorá mi na hlavu položila ako inak Múdry klobúk.
,,Aaa Blacková. To je snáď jasné...ale počkať. Tak jasné to nakoniec nie je.´´
,,Ako to myslíte?´´
,,Kľudne by si mohla byť v Chramromile. Máš v sebe veľa Slozolinčana, ale aj Chrabromilčana čo je dosť udivujúce samo o sebe, ale pri Blackovej. Naozaj pozoruhodné.´´
,,V Chrabromile? To nie je možné.´´
,,Aj mňa to prekvapuje, ale je to tak.´´
,,Ale ja som nikdy nerozmýšlala nad tým, v ktorej fakulte budem. Vždy som si bola istá, že nudem v Slizoline. Všetci čakajú, že budem v Slizoline. Pre moju rodinu by bola hanba keby som nebola.´´
,,Takže chceš byť v Slizoline?´´
,,Ja..ja neviem.´´ nemala som slov. Nedokázala som to pochopiť.
Vo Veľkej Sieni sa ozýval šum. Všetkým bolo čudné prečo to trvá tak dlho. Každý predpokladal, že hneď ako sa Múdry klobúk dotkne hlavy Blackovej ozve sa Slizolin, ale nič zatiaľ neprišlo. Pozornosť všetkých sa upriamila iba na Bellatrix.
,,Hmm...slizolinských črtov máš v sebe predsalen viac, ale...myslím, že by si sa mala rozhodnúť ty. Takže Bellatrix Blacková, chceš ísť do Slizolinu albo Chrabromilu?´´
,,Blacková? Áno som Blacková!! Nesmiem sklamať svoju rodinu. Nesmiem opäť sklamať otca! Chcem ísť do Slizolinu.´´
,,Tak predsa Slizolin. Nech je teda po tvojom. V tvoje dobro dúfam, že si sa rozhodla správne. Tak bude tvojím domovom SLIZOLIN.´´
V sále utíchol šum. Nikto nechápal prečo to trvalo tak dlho, ale žiadne prekvapenie sa nekonalo. Možno si chcel Múdry klobúk proste pokecať.
Slizolinský žiaci nadšene tlieskali. Zaraďovanie prebiehalo ďalej, ale v mojich myšlienkach som vnímala len zmätok. Stále dookola som si prehrávala rozhovor s Múdrym klobúkom. Stále dookola som sa ubezpečovala, že to nebol len sen, že to nebola nočná mora, hlúpy žart. Nedokázala som to pochopiť. Nedokázala som si vysvetliť ako je to možné. Som predsa Blacková. Ako v sebe môžem mať niečo z Chrabromilu? Inú fakultu by som pochopila ľahšie, ale Chrabromil? Z myšlienok ma vytrhlo profesorkine:
,,Patersonová Alice.´´ nahla som hlavu a pozrela sa smerom ku stoličke, na ktorej sedela Alice. onedlho sa sálou nieslo už toľko krát vykríknuté slovo:
,,CHRABROMIL´´
Alice sa s nadšením hrnula ku svojej fakulte. Kým si sadla obzrela sa k našemu stolu a venovala mi pohľad, za ktorým som videla ľútosť, sklamanie, ospravedlnenie a možno aj obavy. Nad tým som sa pozastvila. Obavy? Ona mala obavy o naše priateľstvo. K mojim doterajším myšlienkam a otázkam pribudli aj ďalšie.
Vydrží naše priateľstvo? Ako sa vôbec môžeme priateliť keď sme v navzájom súperiacich fakultách? Predtým by som asi naše priateľstvo rovno zavrhla, ale to čo som pred chvíľou prežila ma donútilo dať mu ešte šancu. Všetko v mojom vnútri bolo naruby. Cítila som neistotu a úzkosť. Rozhodla som sa správne. Nebolo by mi lepšie v Chrabromile? Ako by to prijali moji rodičia? Zavrhli by ma?
To už sa nedozviem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MarryT MarryT | Web | 10. března 2008 v 18:10 | Reagovat

No u Belly bych o Nebelvíru ani neuvažovala ale je skvělé jak jsi to napísala

2 shi-chanw shi-chanw | Web | 12. března 2008 v 5:52 | Reagovat

ahojky jsem v posledním kole o nejhezčí kredbičku prosíím hlasuuuj pro mě tady plosíím a smutně koukám co nejvimc mužu

http://anime-nami.blog.cz/0803/soutez-pochlub-se-pokracuje-2#komentare

3 Tess Tess | 22. března 2008 v 10:56 | Reagovat

No konečně jsem se podívala na tvůj blog a tahle povídka mě popravdě dost zaujala. TAkže jenom pokračuj, moc se těším na další!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama