3.Kapitola - Návrh Alice

22. března 2008 v 18:36 | passia |  Príbeh Belly Blackovej
Táto kapitola je tak trochu o ničom, ale aspoň je tam vidieť myšlienky Belly, ktoré su dosť dôležité. Dúfam, že sa vám to bude páčiť a pls komety 8-).
Mesiace ubiehali a blížili sa Vianoce. Žiaci aj profesori boli milší. Výlety do Rokvillu (Prasiniek) sa stali šialeným lovom na darčeky. Všade navôkol bolo cítiť vianočnú náladu a výnimkou nebola, ani moja fakulta. Asi by vás zaujíma čo sa dialo celý ten čas až doteraz.
Zmierila som sa s tým, že som v Slizoline, ale na rozhovor s Múdrym klobúkom som nezabudla. Často rozmýšlam či by mi nebolo lepšie v Chrabromile. Tu sú len samé pretvárky, faloš a samozrejme čistá krv forever. Presne ako u nás doma. Môj sen o tom, že to konečne nebudem musieť počúvať a konečne sa nebudem musieť pretvarovať zlyhal jediným mojím rozhodnutím. Je neuveriteľné ako sa dá jedným rozhodnutím zmeniť život. V mojom prípade skôr nezmeniť. Jedinou zmenou je Alice.
Neprestala som sa s ňou priateliť a vďaka tomu som si proti sebe poštvala veľa ľudí zo Slizolinu. Nepovedia mi to rovno do očí. Nato nemajú odvahu. Možno sa boja, že by som žalovala rodičom alebo nevedia čo môžu čakať odo mňa, ale často počúvam poznámky, šuškanie a nepríjemné pohľady, ktoré cítim na mojom chrbte sú už každodenným zvykom.
Asi by bolo ľahšie prestať sa s Alice stretávať, ale nato ju mám príliš rada. Je to jediný človek, ktorému tu dôverujem. Jej jedinej hovorím čo naozaj cítim. Ona vie o mojom odpore voči mojej rodine. Hlavne otcovi. Nenávidím ho. Nenávidím jeho chlad a nedôverčivosť. Nenávidím jeho krutosť.

Ku mne a mojim sestrám sa správa ako k odpadu. Nepoužiteľným veciam, ktoré sú len na príťaž. Správa sa tak, lebo chcel syna. Silného potomka, ktorému by predal všetky jeho vedomosti. Syna, z ktorého by si vychoval rovnako krutého, chladného a silného človeka ako je on sám. Ale syna sa nedočkal. Má len tri slabé a ufňukané dcéry. Často to hovorieva. Nie pred nami, ale dostatočne nahlas aby sme to počuli.
Ja som jeho najväčšie sklamanie. Ako prvý potomok som mala byť chlapec. Dlho to nemohol preklenúť. Počula som ako sa o tom rozpráva moja mama so sestrou, ale je to vidno aj na fotkách.
Určite máte aj vy doma fotky kde ste ešte malý a vaši rodičia žiara šťastím a hrdosťou nad ich potomkom. Moje fotky z detstva sú iné. Som na nich ja, malé dieťa zabalené v perinke v naručí mojej matky. Moja mama sa usmieva skoro ako matky na iných fotkách, ale v jej úsmeve je okrem šťastia a hrdosti aj skľúčenosť a zahanbenie, lebo neporodila syna. A môj otec? Môj otec chladne objíma moju mamu s opovržlivým pohľadom upretým na objektív.
Na plesoch otec samozrejme nezabudne vynechať opovrženie v hlase, keď nás predstavuje priateľom. Mám pocit, že už sa zmieril s tým, že syna mať nebude a snaží sa priblížiť svojmu snu o dokonalom potomkovi aspoň moju maličkosť.
Nepočúvam nič iné ako rady teda skôr pravidlá o živote. Nikomu never. Nebuď slaboch. Nezahadzuj sa s nečistými. Nerob mi hanbu. Samé NE. Nezaujíma ho nič iné ako či ho počúvnem. Či to zvládnem. Či som hodna jeho múdrych slov. Som si istá, že ak ho príliš sklamem vykašle sa na mňa a zase budem preňho len vzduch. Zameria sa na Cissu alebo Andromedu a ja preňho budem len premrhaná príležitosť.
Neviem či by to bolo lepšie alebo horšie. Konečne by neho mala pokoj. Nebola by som pod jeho neustálym dohľadom, ale čo moje malé sestričky. Cissa je príliš jemná aby to zvládla a Andromeda? Andromeda je ten posledný človek, ktorý by bezchybne plnil jeho príkazy a choval by sa presne tak ako to očakáva. Možno by som mala ľahší život keby som ho sklamala a on by so mnou stratil trpezlivosť, ale mala by som strašné výčitky svedomia, že som to bremeno nechala na jednej z mojich sestier.
Kým som takto rozmýšľala nado mnou a mojou rodinou vchádzala som do spoločenskej miestnosti, kde bolo celkom veľa ľudí. Dnes je sobota a väčšina žiakov si užíva voľna vonku alebo oddychujú tu. Iba pár výnimiek je zahĺbených v knihách. V kreslách sedeli aj moje spolubývajúce Charlotte a Alyssa. Docela sa s nimi priatelím, ale máme pred sebou veľa tajomstiev, ktoré medzi nami tvoria bariéru.
,,Bella nepôjdeš s nami von? ´´ spýtala sa Charlotte hneď ako si ma všimla. Alyssa sa na mňa tiež obzrela a spýtavo na mňa hľadela.
,,Nemôžem už mám niečo dohodnuté. ´´ bola som dohodnutá s Alice. Mali sme sa stretnúť v knižnici. Alyssa sa na mňa skúmavo zahľadela a ja som uhla pohľadom. Vedela som čo si o Alice myslia a nechcela som si ich poštvať proti sebe. Oni dve boli jediné, ktoré sa so mnou aspoň ako tak priatelili. Ostatní sa mi vyhýbali. To, že sa s Alice stretávam mi poškodilo povesť. Alice to vedela. Ona navrhla aby sme sa stretávali v knižnici, kde nie je veľa ľudí a zo Slizolinu tam nechodí skoro nikto.
,,Ako myslíš. ´´ povedala Alyssa. So Charlottou sa zdvihli a odišli preč. Zostala som tam stáť sama. Musela som niečo urobiť. Neznášala som to ako na mňa všetci pozerajú. Mala som len Alyssu a Charlottu a aj tie som pomaly strácala.
Rozhodla som sa ísť do knižnice nech na mňa Alice nečaká. Cestou som si obzerala hrad. Stále mi prišiel úžasný. Bol taký prekrásny a tajomný. Bola som si istá, že skrýva veľa tajomstiev.
Prišla som do knižnice. Boli tam asi traja žiaci. S Alice sme sa stretávali v zadnej časti knižnice kde veľa ľudí nechodilo.
,,Ahoj Bella. ´´ Alice sa ku mne rozbehla a objala ma. ,, Strašne rada ťa zase vidím. ´´
Na tvári mala široký úsmev. Bola ako slnko. Blond vlasy jej padali na ramená a modrozelené oči veselo pozerali naokolo. Nj Alice mala vždy dobrú náladu a často nakazila aj mňa.
,,Aj ja ťa rada vidím. O čom si sa so mnou chcela rozprávať? ´´
,,Mám super správu. Pýtala som sa rodičov či by si k nám nemohla dojsť cez prázdniny a súhlasili. Nie je to úžasné? ´´ zvýskla Alice a mne zamrzol úsmev. S týmto rodičia nebudú súhlasiť to mi bolo jasné. Bála som sa aj toho čo mi povedia, keď sa dozvedia, že Alice je z Chrabromilu.
,,Bella ty sa netešíš? ´´ spýtala sa smutne Alice. Vedela som, že má z toho nápadu veľkú radosť a ja som jej ju nechcela pokaziť.
,,Jasné, že mám, ale... ´´
,,Ale čo? ´´
Zavrela som oči. Nemohla som ju odmietnuť. Nechcela som. Chcela som spoznať jej rodinu. Vidieť kde býva. Strašne som chcela. Budem musieť rodičom klamať. Je to jediná možnosť.
,,Musím sa spýtať rodičov. ´´
,,Ale to snáď nebude problém. ´´ mála rukou a viac sa tým nezaoberala. Alice vedela o mojej rodine, ale nechápala presne ako to je. Okrem toho nato často zabúdala. Nechápala čoho sú moji rodičia schopní, ani ako budú zúriť keď sa o nej dozvedia. Nechcela som jej tým kaziť náladu tak som mlčala.
Závidela som Alice jej bezstarostnosť. Túžila som tak ľahko zabudnúť na problémy. Alice bola môj nesplnený sen a ja som sa nedokázala od toho sna odlúčiť. Stále som dúfala, že raz sa niečo v mojom živote zmení. Mala som príležitosť, ale vzdala som sa jej. Pochybovala som, že budem mať ďalšiu šancu ale aj tak som stále dúfala. To bolo všetko čo som robila dúfala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MarryT MarryT | Web | 24. března 2008 v 10:32 | Reagovat

Jejda první koment ;-) super kapča!!!!

2 wendysshek wendysshek | Web | 24. března 2008 v 10:49 | Reagovat

cože ty taky čteš stmívání?????? xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama