Duben 2008

Prolog

19. dubna 2008 v 0:54 | passia |  Cesta k spomienkam
Volám sa Kirsten Candersová. Mám 16 rokov a donedávna som bývala s mojou tetou v Bulharsku. Som čarodejnica ako všetci z mojej rodiny. Okrem toho som skoro úplne normálna až na pár maličkostí.
Moji rodičia zomreli keď som mala 11. Čo sa im stalo je pre mňa záhadou, aj napriek tomu, že som bola pri tom. Stratila som totiž pamäť. Teta mi o nich dokopy nič nechce povedať. Jediné čo viem je, že vraj mali nehodu. Ale podľa komentárov tetiných priateľov veľa ľudí túto nehodu očakávalo a aj si ju prialo. Všetko čo o mojom predošlom živote či mojich rodičoch viem, viem len z útržkov konverzácií, ktoré nie sú určené pre moje uši. Všetci, ktorí niečo o mojej minulosti vedia, chodia okolo mňa neustále po špičkách a hovoria mi upravené verzie pravdy. Neviem či ich k tomu vedie snaha chrániť ma pred temnými tajomstvami, ale skôr mám pocit, že chcú oni chrániť svoje temné tajomstvá.
Asi by som vám mala povedať niečo o mne aj z iného hľadiska. Som vysoká, chudá a pekná. Ako ste si všimli, že prílišná sebakritika u mňa nehrozí a prečo aj. Vyzerám dobre, som obľúbená a určite nie som jedna z tých priemerných báb, ktoré sa ľahko stratia v dave. Mám pekné, dlhé, tmavé vlasy, ktoré majú niekedy červený nádych. Chodím na Durmstrang (Kruval). Durmstrang je známy svojím záujmom o čiernu mágiu a nebudem tvrdiť, že to tak nie je a že sme slušná školička s ešte slušnejšími a lepšími žiakmi. Stačí si pozrieť mojich priateľov. Niekoľkí z nich sú vlkolaci a upíry. A všetci sú totálne zbláznení do čierne mágie.
Dáky čas k nám na školu chodila aj banshee. To bol pre mňa dosť silný zážitok. Bola som s ňou na izbe, čo bolo fakt o nervy. Po tom, čo raz spustila ten svoj vreskot či čo to bolo a naša učiteľka veštenia chvíľu nato spadla z astronomickej veže som z nej mala ešte horší pocit ako predtým. Jej hlas bol o tóninu vyššie ako je normálne takže som sa rozhovorom s ňou radšej vyhýbala. A čudujete sa mi? Vyskúšajte niekedy prehodiť pár slov s banshee po poriadnom žúre. Keď som urobila tú osudovú chybu skoro som umrela, ale našťastie som nemusela zomrieť taká krásna a mladá. Nechápem prečo chcú, niektorí zomrieť mladí, aby si zachovali krásu aj po smrti. Veď načo mi tá krása bude, červíkom a inej hávedi to bude jedno.
Aj napriek tej banshee mám moju školu rada, ale tento rok som tam bola naposledy. Teta mi prednedávnom oznámila, že sa sťahujeme do Londýna a ja nastúpim do Rokfortu. No úžas. Dúfam, že tam budú samí bifloši v nažehlených uniformách a porazí ma, ale teta trvá na svojom. Ideme do Londýna a to sa nezmení.

6.spriatelený blog C.ind.ere.lla

18. dubna 2008 v 19:33 | passia
Tak mám ďalší spriatelený blog, ktorý nájdete tu. Zaujali ma jej poviedky Na ostří nože, Co napsal osud, ale aj Druhá strana mince. Fakt si ich prečítate podľa mňa zaujmú aj vás.

6.kapitola - Následky

18. dubna 2008 v 19:19 | passia |  Príbeh Belly Blackovej
Tak snažila som sa tak dúfam, že sa vám to bude páčiť. Pridávam aj pesničku, ktorá ma dosť inšpirovala vtom ako to napíšem.
Hneď ako som prestala mať ten nechutný pocit s premiestňovania ma otec surovo zhodil na zem. Tvrdo som dopadla a bála sa vstať. Bála som sa čo i len pohnúť. Nikdy som nemala strach alebo som si ho aspoň nepriznala, ale teraz som ho cítila tak silno až som mala pocit, že sa zbláznim. Triasla som sa a nedokázala to ovládať. Otec nahlas predýchaval a ja som vedela, že čoskoro príde jeho hnev. So zatvorenými očami som čakala. Nemusela som čakať dlho.
,,Ty suka! Takže kamarátka, čo? Asi si nám zabudla povedať jednu maličkosť. Dúfam, že sa mi nepokúsiš nahovoriť, že si nevedela, že je z Nebelvíru? Celý čas ti cpem do hlavy, že sa máš baviť len s tými, ktorí sú zato stoja a čo urobíš ty. Ty sa začneš hneď ako ma chvíľu nemáš za zadkom baviť s Nebelvírčankou. A akoby to nestačilo jej matka je mudlovská šmejdka! Aspoň sa postav a nelež tu ako dáka špina! ´´ Pomaly som sa postavila. Niečo vo mne sa vzoprelo. Hlboko som sa nadýchla a spustila:
,,Čo je na tom, že je Nebelvírčanka? Prečo musíme dodržiavať ten sprostý zvyk baviť sa len s čistými?! ´´ Otec zalapal po dychu.
,,Sprostý zvyk? To nie je zvyk moja milá. Je to normálna vec. Len preto, že tá tvoja mudlovská šmejdka nie je na úrovni a nedodržiava zásady čistých neznamená to, že to nie je normálne. ´´
,,A čo keď nechcem dodržiavať zvyky čistých? Nechcem byť taká ako ty. Snažila som sa o to, ale pre teba som stále nebola dosť dobrá. Nikdy sa na mňa nebol hrdý. Stále som pre teba len malý červ, ktorý si nezaslúži tvoju pozornosť. Celý čas len čakáš kedy neurobím niečo podľa toho ako to chceš ty. Celý čas čakáš na príležitosť zašlapnúť ma. Tak tú príležitosť máš. Niesom perfektná ani nebudem tak to pochop. Chcem sa priateliť s tým s kým chcem. Chcem sa rozhodnúť sama koho si vezmem. Chcem byť taká ako chcem sama. Nechcem, aby zo mňa bola len chladná a krutá mrcha, ktorá nemá city. Už toho mám dosť. Mám dosť celej tej pretvárky. Chcem žiť normálne tak ako Alice. Nechcem byť Blacková! NECHCEM!!! Kvôli tebe som stratila najlepšiu priateľku. Možno je nečistá. Možno je Nebelvírčanka, ale je mi to jedno. Aspoň je úprimná a milá. Nie ako ty a všetci z rodiny. To je to prečo ju mám rada. Ona je iná. Je omnoho lepšia ako ty. Ty si iba nula. Mal by si sa pred ňou cítiť trápne a nie ju urážať. ´´ Z úst mi unikol vzlyk. Po tvári mi tiekli slané slzy. Vykričala som zo seba to čo som cítila a čo som sa nikdy neodvážila povedať. Všetky ti emócie, ktoré som držala v sebe vyplávali na povrch a nastal výbuch.
,,Takto so mnou hovoriť nebudeš. Tá Patresonová ma na teba zlý vplyv. Mala by si sa priateliť s niekým na úrovni. S niekým kto vie ako sa má chovať. Ublížené srdiečko si si už vyplakala tak sa zmier s tým, že si Blacková a tak sa podľa toho sa budeš aj chovať. Už nedovolím aby si ma ešte niekedy zahanbila. Takto sa so mnou neopovažuj baviť. Ty si nevieš predstaviť ako si ma zahanbila. Všetci na plese vedeli u koho si. Všetci vedia, že sa nevieš chovať a ja som to pochopil tiež. Urobila si zo mňa debila a zato zaplatíš. Naučíš sa ako sa máš chovať a keď to nešlo po dobrom pôjde to po zlom. ´´ Otec v ruke držal pripravený prútik a v očiach mu blýskali blesky a prerývane dýchal. Nahromaďoval sa v ňom hnev a on sa ho chystal dostať von. Zatajila som dych.

5.spriatelený blog s Adrianne

13. dubna 2008 v 21:21 | passia
Adrianne - má super blog a poviedky Když ty jsi mnou a I hate marauders. Or not?
Odporúčam prečítať.

5.Kapitola - Návšteva so zlým koncom

11. dubna 2008 v 22:51 | passia |  Príbeh Belly Blackovej
Tak som dlho nič nepridala, takže snáď bude tát kapitola dobrá. Docela som sa snažila ale začiatok a stred je dosť o ničom koniec ešte ujde, ale ďalšia kapitola bude snáď ešte lepšia. Prosím komentyy.
Posledný pohľad späť. Zakývala som Cisse a Medi. Rodičia iba ticho stáli a pozorovali ma. Otec mal v očiach obavu či ho nezahanbím a mama strach či neurobila chybu. Mama nakoniec otca presvedčila, aby som k Alice mohla ísť. Vedela ako sa ku mne otec správa tak mi to chcela vynahradiť, ale bála sa, aby nenaštvala otca. Strašne som sa tešila a mame som bola vďačná. Alice ma mala s rodičmi vyzdvihnúť pri parku neďaleko nášho domu. Už som bola pri parku. Rozhliadla som sa naokolo. Nikde som Alice nevidela. V parku bolo pár ľudí. Videla som pár detí ako sa guľujú a vtom niekto zakričal moje meno. Otočila som sa a uvidela Alice ako mi kýva z jedného z tých mudlovských dopravných prostriedkov. Prišla som k tomu neviem-jak-sa-to-volá a s trochu skeptickým výrazom som sa privítala s Alice.
,,Ehm my sa nebudeme prenášať? ´´
,, Ja som ti to nepovedala? ´´ Alice nahodila výraz anjela, ktorý by som jej s jej výzorom možno aj uverila, ale nejsom taká tupá, že by som si nepamätala takúto vec.
,, Nie nevravela! ´´ Alice sa nevinne usmiala.
,,No tak to už vieš ideme autom. Veď si si vždy chcela vyskúšať žiť normálne. ´´ Hmm tak auto.
,,Ono je pre čarodejníka normálne jazdiť autom, keď sa môže premiestňovať? Nie je to tak trochu....´´
,,Trochu čo? ´´
,,Ehm pod úroveň? ´´ Alice sa trochu zarazila.
,,No moja mama je z mudlovskej rodiny. ´´ Ou niečo v hlave mi neznesiteľné húkalo. Asi to bol alarm, že toto by sa rodičom už vôbec nepáčilo. No čo poplašák som vypojila z elektriny, takže nebolo čo riešiť.
,,Aha tak to už chápem. No ok kde si mám dať kufor? ´´ Alice viditeľne odľahlo. Mala ma rada, ale vedela akú mám rodinu a asi si nebola moc istá či nie som podobná ako oni.
,,Počkaj dám ti ho do kufra. ´´ Tak kufor do kufra aká zhoda náhod. Potom sme si sadli do auta a išli k Alice. No fajn predtým som bojovala z dvermi až kým mi ich Alice neotvorila, ale potom sme už fakt išli k Alice.
Po ceste som spoznala jej rodičov. Jej mama sa volá Sarah a jej otec Brad. Alice sa strašne podobá na mamu. Má skoro rovnaké blond vlasy a rovnaký anjelsky úsmev. Iba oči a povahu má po otcovi. Jej rodičia sú strašne milý. Sú úplne odlišní od mojich rodičov a to je super. Alice má veľké šťastie.
....
Kúsok od Londýna bolo niekoľko nových domov a hneď prvý z nich bol dom Patersonovcov. Bol žltý všade samé kvety a veľká záhrada. Zo záhrady bolo počuť štekot psa. Alice mi hovorila, že má fenku April. Keď Alicini rodičia otvorili bránku April sa na mňa vyrútila a svojou váhou ma zhodila na zem.
,,Takto vždy víta návštevu. ´´ Smiala sa Alice keď mi pomáhala vstať.
,,Nj dik za upozornenie. ´´ Pri predstave mojej matky, ako sa na ňu vyrúti tento hyperkatívny biely pes a zhodí ju na zem, som sa musel zasmiať. To by asi neprežila.
....

4. spriatelený blog s Gigi a Dromedou

7. dubna 2008 v 15:03 | passia
Tak mám ďalšie spriatelenie s Gigi a Dromedou nájdete ho tu určite sa tam kuknite.

3.spriatelný blog Jenny

3. dubna 2008 v 16:00 | passia
Tak mám ďalší spriatelný blog nájdete ho na http://jennyss.blog.cz/ fakt tam chodte píše superné poviedky napr. Oheň a voda a Living in the dark ale aj iné.

4.Kapitola - Začiatok prázdnin

1. dubna 2008 v 22:34 | passia |  Príbeh Belly Blackovej
No neviem. Je to dosť o ničom koniec je strašne narýchlo, lebo už som to chcela konenčne dopísať a zverejniť, ale teším sa na ďalšiu kapitolu dúfam, že sa mi ju podarí napísať dosť dobre. Tak máete sa načo tešiť v ďalšej kapitole sa konečne niečo bude diať, ale nebude prezrádzať prečítajte si túto kapitolu a pls píšte komenty.
Ďakujem všetkým čo si to zatiaľ čítajú a píšu komenty.
Prvý deň prázdnin. Niektorí študenti sa vracali domov a tí, ktorí zostali na hrade ešte pospávali. Ja som patrila k tým, ktorí išli domov. V kupé som, ale nesedela s Alice. Večer pred odchodom sme sa dohodli, že to tak bude lepšie. Alice má v Chrabromile svoje kamošky a s tými by som nevychádzala. Navyše sme si nechceli cestu domov znepríjemňovať uštipačnými poznámkami od ostatných.
V kupé som sedel a Alyssou a Charlottou. Bola som rada, že im neprekážalo byť so mnou v kupé. V poslednej dobe sme sa často hádali. Začali sa priateliť so skupinkou starších Slizolinčanov a tí mali na priateľstvo Alice a mňa otvorenejší názor ako ostatní. Alyssa a Charlotte samozrejme chceli zapadnúť, takže ma zahŕňali uštipačnými poznámkami pomerne často. Zdalo sa mi to od nich úbohé.
,,Bellatrix pôjdeš na vianočný plese Yaxleyovcov? ´´ Spýtala sa Alyssa a Charlotte tiež na chvíľu odtrhla zrak od nejakého časopisu. Vedela som, o ktorom plese hovorí. Každý rok Yaxleyovci usporiadali vianočný ples. Bola to veľká udalosť. Každý rok od svojich ôsmych som tam s rodičmi chodila. Vtedy rodičia usúdila, že už som natoľko zrelá, aby som tam mohla ísť bez toho, aby som im urobila hanbu.
,,Ešte neviem. ´´ Odpovedala som.
,,Ako to myslela som, že vaša rodina tam chodí? ´´ Začala prekvapene hovoriť Alyssa.
,,Je to veľká udalosť a LEN pre čistých. Tam predsa nemôže tvoja rodina chýbať. ´´ Rozhorčene rozhadzovala rukami Charlotte.
,,No rodičia tam pôjdu určite, ale neviem či pôjdem aj ja. ´´ Odpovedala som opatrne.
,,Oh tento rok ťa so sestrou rodičia nezoberú? To je škoda. Tá tvoja sestrička je celkom milá. Ako sa volá? ´´ Char ma mňa pozerala so smutným výrazom.
,,Uhm Andromeda. No ona asi pôjde. Možno pôjde aj Narcissa. ´´ Povedala som rozpačito a pritom som si prezerala topánky. Hmmm ani by ste neuverili aké sú zaujímavé.
,,To je super, ale prečo potom ty nepôjdeš? Ideš niekam? ´´ Aj keď som sa nepozerala hore videla som ako Alyssa rozhadzuje rukami.
,,No možno hej. ´´ Oh na ľavej bote mám špinu od blata. ,,Ale nechajme to tak. ´´
,,Ak je to tajomstvo nám to kľudne môžeš povedať. ´´ Charlotte na mňa so záujmom pozerala.
,,Sme predsa priateľky nie? ´´ Spýtala sa Alyssa a ja som prvýkrát po dlhej dobe pozrela na ne. Obidve na mňa pozerali a milo sa usmievali. Vyčítali z môjho pohľadu nerozhodnosť.
,,Vieš...v poslednej dobe sme k tebe boli hnusné. Je nám to strašne ľúto. Až príliš sme sa zaujímali o to čo si o nás iný myslia a nemyslela sme na teba. Odpustíš nám? ´´ Obidve sa na mňa ľútostivo a zahanbene pozerali. Prišlo mi ich ľúto