Červen 2008


Summer design

29. června 2008 v 23:47 | passia |  Blog & me
Normálne sa musím pochváliť, lebo tento design sa mi podaril aj keď mi to celkovo až tak dokonale neladí, ale aj tak. Toto je asi najlepšie záhlavie aké som kedy urobila. Dúfam, že sa páči aj vám a želám vám nech si užijete prázdniny!!!
Motto k designu: ,,Nie je málo času, ktorý máme, ale je veľa času, ktorý nevyužívame. ´´ ( Myslím, že na leto je to dosť výstižné. )

Reťazák

26. června 2008 v 13:35 | passia
1. Těšíš se?
Na prazdniny? No hej pohoda no ak ziskam taku jednu brigadu tak ani ne, lebo budem robit od siestej do osemnastej, ale tak aspon si poradne zarobim 8-)
2. Sem ráda, si to oba užijem.
njn
3. Rozumíš doufám česky, anglicky nebo japonsky by se mi psát vážně nechtělo.
no nee vobaac

Idem do talianska

8. června 2008 v 21:08 | passia |  Blog & me
Zajtra o 16:00 odchádzam do Talianska na poznávaci výlet. Pôjdeme Florencia, Rím, Pisa a to znamená, že tu aspoň týždeň nič nepribudne. Ešte sa pokúsim zajtra zverejniť kapitolu k CKS, ale nemám ju ešte celú aj keď väčšinu už hej a mám ju zatiaľ len v zošite, takže to ešte treba prepísať a pochybujem, že mi mama zajtra dovolí ísť na comp. Tak sa tu majte a modlite sa nech ma niekto neunesie alebo niečo 8-D

7.kapitola - Zmena

5. června 2008 v 21:49 | passia |  Príbeh Belly Blackovej
Začiatok neni nič moc, ale potom už je to lepšie teda dúfam. Pokúsim sa napísať aj kapitolu k CKS, lebo nabudúci týždeň idem do Talianska. No snáď sa mi to podarí. Tak čítajte a komentujte pls.
Celé prázdniny som len ležala a pozerala do prázdna. Slzy mi po tvári tiekli sami od seba a ja som nemala silu ich zastaviť. Poddala som sa smútku zo zrady a straty. Bola som slabá a zranená. Jediný pohľad na mňa každého presvedčil, že som troska. Nekomunikovala som, nevychádzala som z postele aj keď otec bol asi rád.
Prázdniny sa skončili a nastal čas lúčenia. S matkou som sa objala a s otcom som si chladne podala ruku, ale celý čas som mu bez mihnutia hľadela do očí. Potom som sa objala s Medi a videla som, že má na krajíčku, ale nechce predo mnou vyzerať ako ufňukanec. Cisse to bolo jedno. Cisse nikdy nezáležalo na tom čo si o nej iný myslia. Vždy bola úprimná a o to viac ma potešili aj ranili jej slová a vzlyky, ktoré boli zo srdca. Bolo to naozaj ťažké neplakať, keď som videla jej uslzenú tváričku, ale nakoniec som to premohla. Cítila som sa tak strašne prázdna.
Vošla som do kupé, ktoré bolo v strede vlaku. Otvorila som dvere a nakukla dnu. Zbadala som ich tváre. Tváre tých, ktorý ma podrazili. Zatvárila som sa strápene a ponížene som pozerala na zem. Rýchlo som sa otočila so zámerom čo najnenápadnejšie zmiznúť.
,,Bellatrix kam ideš. My ti tu držíme miesto. ´´ Prihovárala sa ku mne slizkým hlasom jedna štvrtáčka. Poznala som ju z videnia. Myslím, že sa volá Evelyn McBeenová. Pekná, štíhla s červenými vlasmi a hnedými očami. Pripomínala diabla. Opatrne som sa otočila s hlavou stále sklonenou.
,,Ja...pôjdem radšej inam. ´´ Slzy som mala na krajíčku. Videla som ako sa niekoľký na seba pozreli a smiali sa. Smiali sa mne. Mojej prehre. Tomu ako ma ponížili a aká troska sa zo mňa stala. Vlasy som mala rozstrapatené a mastné. Oči opuchnuté od plaču. Celkovo môj výzor svedčil o tom, že som sa o seba posledné dni veľmi nestarala.
,,Ale kam by si chodila? Veď patríš medzi nás. ´´ To sa ozval Derek Bagley. V tej chvíli som mala chuť hodiť mu niečo do ksichtu, na ktorom sa teraz vynímal škleb.
,,Zrazu! ´´ Pri vzlyku som do seba hlasno vdýchla vzduch. Slzy už mi tiekli po lícach, ale ja som zdvihla hlavu a pozrela sa im do očí.
,,Ale, ale niekto sa nám chce postaviť. Si nula! Proti nám nemáš šancu, ale ak sa o tom chceš zase presvedčiť kľudne. ´´ Zase som sklonila hlavu a s trasúcou bradou som vybehla z kupé preč. Za sebou som ešte počula ohlušujúci smiech Slizolinčanov. Zdvíhal sa mi z toho žalúdok. Bežala som až na koniec vlaku, kde som si zotrela slzy.