1.kapitola

9. července 2008 v 16:53 | passia |  Dcéra ropuchy
Kapitola je dosť o ničom, ale aspoň som niečo pridala.
,,Meredith pohni si. Za pol hodinu odchádza vlak a ty ešte nie si zbalená! ´´ Meredith známa tiež ako Kalsey pobehovala po izbe a hádzala do kufru peniaze od otca, oblečenie, ktoré si dala ušiť a ostatné veci, ktoré jej matka nemohla vidieť. Vedela, že nemá veľa času a ľutovala, že ešte nemôže čarovať. Počula svoju matku ako ide po schodoch zistiť prečo to jej dcére toľko trvá. Kalsey so strachom zhrabla fotoalbum hodila ho do kufru zavrela ho a priklapla tajný otvor do jej skrýše. Vtedy sa v dverách objavila pani Umbridgeová.
,,Čo ešte robíš! Mala si byť zbalená už včera. ´´ Kalsey nervózne postávala a hrala sa s náramkom.
,,Ja...som nervózna stále rozmýšlam či nepotrebujem ešte niečo. ´´ Meredithina mama sa s tým uspokojila.
,,Už musíme ísť tak nech si za minútu dole. ´´ Keď Umbridgeová privrela dvere Kalsey sa zvalila na posteľ. Bála sa školy. Nikoho nepozná a nevie sa zoznamovať. Von moc nechodila, takže nevedela ako to chodí. Odkedy otec odišiel von chodila len tajne a aj to sa jej podarilo iba párkrát. Dúfala, že v škole zapadne. Netúžila byť terčom posmechu. Zase počula svoju mamu ako na ňu netrpezlivo kričí. Radšej zobrala kufor a zišla dole. Matka ju chytila za ruku a ťahala ju pred dom kde sa s ňou premiestila ku hlavnej stanici. Rýchlom krokom ju ťahala k nástupišti 9 a 10, kde sa poobzerala a potom Meredith strčila do steny, do ktorej nenarazila, ale preletela skrz ňu. Ešte raz sa poobzerala a vošla cez stenu sama. Kalsey sa na druhej strane steny potkla o niekoho kufor a zvalila sa na tvrdej zemi.

,,Meredith neváľaj sa na zemi zašpiníš si šaty. ´´ Kalsey sa znechutene pozrela na svoju matku, ktorú viac zaujímali jej šaty ako ona sama. Na sebe mala odporný ružový kostým, ktorý jej mama dala ušiť navyše. Keď uvidela čo doniesli od krajčírky strašne penila. Kalsey ju upokojila, že kostýmy takej farby môže využiť a nemusí nosiť len ružové, ale jej matka si stála za tým, že musí mať aspoň jeden ružový kostým. Vedela, že nemá na výber a tak teraz musela čeliť posmešným pohľadom ostatných študentov Rokfortu. Matka jej dala prednášku o slušnom správaní a pravidlách, ktoré si dohodli pred jej odchodom.
Potom Kalsey konečne nastúpila do vlaku a predierala sa uličkami. Nikde nevedela nájsť volné kupé až celkom na konci sa jej pošťastilo nájsť jedno prázdne. Rýchlo vošla dnu zatiahla záves a z kufru vytiahla normálne oblečenie, ktoré si nechala ušiť. Vybrala som si svetlo modré šaty. Vyzliekla som si ten nechutný kostým a hodila som ho do kufru. Práve, keď tam stála len v spodnom prádle niekto otvoril dvere. Kalsey zhrabla šaty a aspoň trochu sa s nimi prikryla. Chlapec, ktorý otvoril si ju prekvapene prezeral a potom s ospravedlnením odišiel.
Úža. Hneď na začiatku sa mi podarí totálny trapas. Keby ten chalan aspoň nebol taký pekný. Kalsey sa rýchlo obliekla a ďalej sa trápila kvôli trapasu, ktorý sa jej stal. V kupé nebola dlho sama. Prisadli si k nej nejaké dievčatá. Chvíľu sa s nimi rozprávala, ale potom sa ďalej zahĺbila do seba. Necítila sa dobre s ľuďmi , ktorých nepoznal, ale tu bohužiaľ nepoznala nikoho.
Cesta ubehla rýchlo. Kalsey nevedela kam má ako nová ísť a spolucestujúce ju zaviedli za nejakým prefektom. Vysoký chalan. Hnedé vlasy ostrihané na krátko a zelené oči. Bola z neho nervózna.
,,Ty si tá nová, že? ´´ Prívetivo sa na Kalsey usmial zelenooký chalan. Kalsey len prikývla. A ďalej si obzerala topánky.
,,Hej asi by som sa mal uraziť, že venuješ viac pozornosti topánkam ako mne. ´´ Chalan na Kalsey pobavene pozeral. Kalsey zmätene zdvihla hlavu. ,,To bol len žart. Uvoľni sa trochu veď ťa tu nikto nezožerie. Ako sa vlastne voláš? ´´
,,Kalsey. ´´ On k nej vystrel ruku a Kalsey mu ju opatrne chytila a stisla.
,,Ja som Matt. Prepáč, ale na porade prefektov som moc nedával pozor, takže neviem kam máš ísť, ale spýtame sa niekoho svedomitejšieho ako som ja. ´´ Matt chytil Kalsey za ruku a priviedol ju k skupinke ľudí stojacich neďaleko.
,,Remus! Remus nevieš kam má ísť tá nová? ´´ Pribehol ku chalanovi stojacemu neďaleko. Keď sa Remus otočil Kalsey v ňom spoznala chalan, ktorý vošiel do kupé, keď sa prezliekala. Remus sa na ňu pozrel a obaja sa začervenali.
,,Ja... myslím, že nemusí ísť loďkami ako prváci. Môže si vybrať ako chce sama. ´´ Pohodil hlavou, lebo ofina mu zavadzala. Kalsey stále červená nechápavo počúvala čo hovorí.
,,Tak čo Kalsey. Chceš ísť s nami alebo si radšej vyberieš romantickú cestu loďkami spoločne s našimi prvákmi. ´´ Kalsey neisto pozerala na obidvoch chalanov.
,,Ja si nie som istá. ´´ Stále bola trochu zmätená zo všetkého čo sa dialo. Na Matta volali jeho kamoši.
,,Je mi ľúto, ale budem vás musieť opustiť. Kalsey dúfam, že sa ešte stretneme. ´´ Potom im kývol na pozdrav a na Kalsey povzbudivo žmurkol. Remus s Kalsey zostali sami. Kalsey si zatiaľ Remusa obzrela. Mal svetlé hnedé vlasy a veľmi bledú pleť. Hnedé oči trochu do šeda, v ktorých hrali veselé iskričky zahalené do hmly. Zaujali ju tie oči akoby hmla skrývala veselosť. Keď si ho pozornejšie pozrela všimla si aj jazvy, ktoré mal po tele. Nevyzeral veľmi zdravo. Mal pekný úsmev, ktorý dopĺňal piercing na dolnej pere.
,,Mrzí ma, že som ti vbehol do kupé. Mal som zaklopať. ´´ Nervózne si odhrnul ofinu. Vtedy sa k nim prihnali dvaja chalani a za nimi sa kolísavo hnal tučný chlapec.
,,Remus takto sa nám nestrácaj mamička a otecko sa o teba báli. ´´ Chalan s hnedými vlasmi odstávajúcimi na všetky strany prísne pozeral na Remusa s rukami založenými vbok.
,,James vyzeráš presne ako...ako tvoja mama, keď nám nadáva. Už viem kto je tu otecko a kto mamička. ´´ Druhý chalan s čiernymi vlasmi po plecia sa šialene rozosmial a potľapkal kamoša po chrbte. Ten sa nečakane zvalil na zem a to rozosmialo čiernovlasého chalana ešte viac. Pomáhal kamarátovi vstať, ale neodpustil si ešte jednu poznámku.
,,Sorry. Zabudol som, že ty si tu to nežnejšie pohlavie. ´´ James sa na svojho kamoša naštvane pozrel, ale potom sa rozrehotal aj on. Remus nad tým len pokrútil hlavou a obrátil sa na Kalsey.
,,Byť tebou idem do školy loďkami. Je to krajšie. ´´ Kalsey naskočili na tele zimomriavky. Hnedovlasý chalan, ktorý zrejme počúval čo vravel Remus Kalsey sa do toho zamiešal.
,,Ale loďky začali pred chvíľou odchádzať. ´´ Remus pozrel Kalsey do očí.
,,Chceš ísť loďkami? ´´
,,Áno. ´´
,,Tak bež. ´´ Chytil ju za ruku a bežal s ňou k brehu odkiaľ videli svetielka pomaly sa vzďaľujúcich lodiek. Jedna ľodka bola ešte pri brehu, tak Remus zrýchlil.
,,Hagrid počkaj! ´´ Ľoďka spomalila, ale nezastavila. Remus neváhal a vbehol aj s Kalsey do vody. Potom ju chytil okolo pása a vyzdvihol ju nad zem, aby mohla nastúpiť do loďky. Z druhej strany ju chytili iné omnoho väčšie ruky a Kalsey naskočila do loďku, kde ju pridržiaval obor naháňajúci strach. Vystrašene naňho pozerala, ale obor na ňu len dobrosrdečne hľadel a usmieval sa na ňu. Remus stále stál po členky vo vode a kýval miznúcim loďkám. Jeho priatelia naňho len nechápavo pozerali, ale radšej išli zohnať nejaký koč, ktorý ich dostane do hradu, lebo všetci ostatní už boli preč.
Kalsey zatiaľ fascinovane pozerala na výhľad, ktorý sa jej naskytol. Hagrid ju pobavene pozoroval.
,,Je to pekné, že? ´´ Kalsey ani nežmurkala. Teraz bola rada, že ide do Rokfortu.
,,To teda je. ´´
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lili Lili | Web | 10. července 2008 v 17:37 | Reagovat

krasnucke moc sa tesim na dlsiu kapcu:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama