Krídla

3. července 2008 v 11:54 | passia |  Jednorázovky
Tak. Včera som nemohla zaspať tak som furt čítala, ale napadlo ma, že by som mohla aspoň niečo napísať. Tuto jdnorázovku som chcela napísať už dlhšie, ale nejako som sa k tomu nedostala. Zverejnila by som to tu už včera, ale keď mama vstala a videla ma za compom nembola moc nadšená tak ju tu máte teraz. Snáď sa vám bude páčiť. upozorujem, že je to depresívne, ale koniec je šťastný.
Je to tu. Deň, na ktorý som tak dlho čakala konečne prišiel, ale ja necítim radosť akú som očakávala. Nie. Cítim smútok, sklamanie, rozhorčenie....Utápala som sa v emóciách a pritom nehybne hľadela von oknom. Na neďalekej streche sedela holubica. Krásna holubica si čistila krídla, aby mohla vzlietnuť, ale stále nevzlietla. Čakala. Načo asi čakala? Ja sama som čakala.
Neverila som, že sa takto budem cítiť v môj šťastný deň. Je to paradox. Odmalička som si želala slobodu a teraz ju mám, ale za akú cenu. Stratila som rodinu. Stratila som zázemie, ľudí, na ktorých mi napriek všetkému záležalo. Môžem sa presviedčať o opaku koľko chcem, ale viem, že hlboko v srdci milujem svoju rodinu. Želala by som si aby boli iný. Keby som mala len jedno prianie, želala by som si, aby poznali lásku. Oni ňou opovrhujú. Je to pre nich úbohý cit, ktorý si nezaslúži ich pozornosť a práve to je ich najväčšia slabosť. Irónia sprevádza život každého človeka a irónia ich života spočíva práve v tomto. Lásku považujú za slabosť, ale je to presne naopak.
Chcela som im dať poslednú šancu. Stále som verila, že to nie je stratené. Vrátila som sa do domu, ktorý pre mňa viac nebol domovom. Nikdy som sa tam necítila príjemne, ale aj tak to bol domov. Niečo načo som sa spoliehala a brala to za samozrejmosť. Stratila som ho, keď som im povedala o mojom zasnúbení. Rodičia pre mňa mali dávno vybratého vhodného ženícha, ale ja som sa rozhodla inak. Vydala som sa druhou cestou, ale stále som sa obzerala. Nachvíľu som sa vrátila späť, ale moje rozhodnutie sa nezmenilo. Tak isto to bolo aj u nich.

,,Tu už nie si doma. Povedali sme ti to minule, ale zrejme nie dosť jasne! Už nie si naša rodina! Nie si pre nás nič viac ako zradca vlastnej krvi! Hanbím sa za teba. Dal som ti všetko čo si potrebovala pre správnu cestu. Dal som ti dosť peňazí na uspokojenie túžob, ale ty si sa rozhodla mať jedinú túžbu, ktorú som ti peniazmi nedal a nechcel dať. Dal som ti dôležité meno, ale ty sa ho dobrovoľne chystáš vzdať a nahradiť obyčajným. Dal som ti čistú krv, ale ty ju chceš spojiť s nečistou. Všetko čo som ti dal si odvrhla a teraz čakáš, že ťa prijmeme s otvorenou náručou? Si sebecká. Nevážiš si nič čo sme pre teba spravili tak prečo tak strašne chceš, aby sme ťa stále brali ako jednu z nás? Sama si sa rozhodla byť iná. Nemyslím, že som urobil chybu ja. Dal som ti toho dosť, ale tebe to jednoducho nestačilo. Tvoja hviezda zrejme nie je šťastná. Zradila si nás a to sa trestá. Minule som to neurobil, ale ty si sa stále nepoučila. CRUCIO! ´´ V bolestiach som vtedy padla na kolená. Fyzická bolesť sa nemohla rovnať psychickej. Alebo patrí medzi fyzickú bolesť, keď vám niekto trhá srdce? Láme ho a prebodáva tými najostrejšími dýkami? Môže mať srdce jazvy? Môže vám niekto srdce vytrhnúť? Ak áno práve to urobila moja rodina s mojim srdcom. Jediné v čo som dúfala bolo, aby mi nechali aspoň kúsok srdca, ktoré by som mohla dať láske môjho života.
,,Toto je nič oproti tomu čo sa ti stane keď ťa opäť stretneme. Modli sa, aby sa tak nestalo.
Bella, Cissa odveďte ju odtiaľto preč. Už sa na ňu nechcem pozerať. ´´ Na tvári som pocítila jeho sliny. Nikdy by som neverila aké poníženie a bolesť budem ochotná zniesť len, aby som postupne stratila poslednú nádej.
Niekto ma bezcitne chytil a vliekol von z domu. Vedela som ktorá z mojich sestier to je. Poznala som povahy obidvoch. Cissa je jemná. Je schopná byť krutá a bezcitná, ale ruky má vždy jemné. Na rozdiel od mojej staršej sestry. Ona je bezcitná až do morku kosti. Tak strašne som verila v opak. Stále som verila.
,,Bella prosím. Ja ťa mám rada. Nechcem ťa stratiť. ´´ V ústach som okrem krvi cítila aj slanú chuť svojich sĺz.
Ja som bola rovnaká ako oni. Vždy som bola trochu iná, ale názory som si zachovávala rovnaké. Svoje emócie som skrývala pod chladnou maskou. Opovrhovala som nečistými, ale on ma zmenil. Láska ma zmenila. Vstúpila do môjho života bez varovania a ja som sa nedokázala brániť nepriateľovi, o ktorom som nič nevedela. Postupne som ho spoznávala, ale pochopila som, že láska nie je nepriateľ. Všetko v čo som dovtedy verila bolo zrazu komicky smiešne a naivné. Zradila som všetky svoje zásady, ale pre svoje dobro. Ted je to najlepšie čo ma v živote stretlo. Neodradilo ho ani to aká som k nemu bola krutá a ja som mu zato vďačná.
Rozvzlykala som sa. Prvýkrát som takto plakala pred Bellou. Vždy som si zachovávala chladnú tvár. Odkladala som ju až keď som bola sama. Iba párkrát ma videla Narcissa. Teraz už som nemala dôvod nechávať si chladnú masku. Bella ma znechutene hodila na zem. Štrk sa mi zabáral do kože, ale bolo mi to úplne jedno. Bojovala som o moje sestry.
,,Nie si nič. Si nula. Zradca. Úbožiačka. Šmejdka. Pijavica... Všetko toto si, ale určite nie si moja sestra. Pozri sa na seba. Len sa pozri čo sa s teba stalo. Ten tvoj TED...udupal v tebe všetko načo som bola hrdá. Udupal v tebe moju sestru. Teraz si iba hanba našej rodiny. Mojej rodiny. ´´ Naštvane do mňa kopla. Znechutene ma znova chytila a bezcitne ma vláčila až ku bráne.
Nazbierala som posledné sily. Vyšmykla som sa staršej sestre a obrátila som sa obidvom mojim sestrám čelom. Rozhodla som sa skúsiť to u Ciss. Mojej malej Cissy. Cissy mám zo všetkých najradšej. Práve do nej som sa rozhodla vložiť poslednú nádej, ktorá mi zostala.
,,Ciss. Cissy strašne ťa prosím nerob to. Ľúbim ťa z celého svojho srdca. Stále si moja malá sestrička. Prosím nerob mi to. Prosím. ´´ Zase som plakala. Opäť som sa zosunula na kolená, tentoraz som sa snažila neplakať tak silno. Pozerala som sa Cisse do očí. Neustále som prosila. To čo zostalo z môjho srdca bolo ako v kliešťoch. Už som mala iba poslednú nádej.
Cissa stála stále rovnako. Bez pohnutia na mňa pozerala a na tvári mala stále ten istý výraz. Chladný... Prázdny... Dutý... Snažila som sa ju obmäkčiť. Hovorila som všetko čo som cítila. Prosila som.
Bella na mňa pozerala s opovržením. Vedela som, že to dlho nevydrží a nenechá to len tak. Rýchlosťou šelmy vytiahla malú striebornú dýku a rozohnala sa. S plačom som zatvorila oči a zakryla si tvár, ale nič neprichádzalo. Opatrne som ich otvorila a odtiahla som ruky. Pocítila som nádej. Cissa v ruke držala Bellinu ruku. Jemne vytiahla mojej prekvapenej sestre z ruky dýku. Na tvári som cítila slzy šťastia. Vtedy sa mi hrozne uľavilo. Verila som, že je ešte nádej a kvôli tomuto pocitu to čo prišlo bolelo ešte viac.
,,Cissy. ´´ Chcela som sa postaviť a objať sestru, ale ona ma zarazila.
,,Ako ma môžeš ľúbiť z celého srdca, keď si ho dala jemu? Ako si mi to mohla spraviť?! Verila som ti! Mala som ťa rada, ale teraz je koniec. Ty.. už nie si moja sestra. ´´ Cissin výraz sa zmenil. Mala výraz trucujúceho dieťaťa. V očiach sa jej leskli slzy. Tá ktorú som mala najradšej mi zasadila definitívnu ranu. Plakala som. Nemohla som tomu uveriť. Cissa chytila dýku pevnejšie a zahnala sa.
,,NENÁVIDÍM ŤA! ´´ Zabodla mi dýku do hrude. Pochybujem, že by v tej chvíli mohla dýka nájsť srdce. Nebránila som sa. Bola som úplne zničená. Len matne som vnímala ako ma odniesli pred bránu a hodili ma tam ako handru. Posledné slová, ktoré mi vtedy venovali si pamätám.
,,Už sa sem viac nevracaj. Nie si naša sestra, takže sa k tebe budeme chovať ako k votrelcovi. Dobre vieš, že to znamená istú smrť. Teraz sme k tebe boli milosrdní. Nabudúce nebudeme brať ohľady na našu minulosť. ´´ Brána sa zatvorila. Putá sa pretrhli. Už som stratila nádej. Ešte som zašepkala slová, ktoré vyjadrovali moju lásku, ale oni ma nemohli počuť.
Otupene som ležala na zemi. Vedela som, že môžem vykrvácať, ale to mi bolo jedno. Už som nevládala bojovať. Prišli vzlyky. Beznádej som cítila zo všetkého najviac. Zakryla som si tvár rukami a nechty som si zabárala do kože. Necítila som bolesť. Len beznádej a prázdno. Cítila som ako ma niekto zdvihol. Pozrela som na neznámeho. Bol to on. Ted.
On ma poznal. Vedel kam som odišla. Kvôli nemu som bola ochotná vzdať sa ich, ale nechcela som to. Jemu som dala moje srdce! Kvôli nemu som ich stratila! Moju myseľ preťala nenávisti. Začala som sa zmietať v jeho náručí. Nič nepovedal. Položil ma na zem a pozeral na mňa. Ja som bola zmetená. Zase som sa naplno rozplakala. Bála som sa.
,,Andromeda, chceš si ma vziať? ´´ Znovu ako kedysi predo mnou pokľakol. Vtedy som povedala áno. Ani vtedy som si nebola istá. Pochybovala som. Milujem ho? Pochybnosti vystriedal strach.
,,Bojím sa. ´´
,,Ich sa nemusíš báť. Ochránim ťa. ´´
,,Nebojím sa ich. Bojím sa, že už nemám srdce, ktoré by som ti mohla dať. ´´ Nič nepovedal. Pozeral na mňa. Vedel, že to myslím smrteľne vážne. Kľakol si ku mne a jemne ma pobozkal na tvár.
,,Ja mám veľké srdce. Bude stačiť pre oboch. ´´ Na tvári sa mi mihol úsmev. Strach ustupoval a ja som zaspala s pocitom, že nie som stratená.
...
Svadba, ktorá sa mala konať ten deň sa musela presunúť. Neplánovali sme veľkú svadbu, takže s tým neboli problémy. Stále som mala pochybnosti. Bola som v svadobných šatách a čakala na pokyn, že mám prísť.
Zase som cez okno sledovala holubicu Teraz tam bol aj holub. Moja holubica si stále čistila perie, ale nechystala sa vzlietnuť. Bála sa tak ako som sa bála ja. Vedela som, že moja rodina ma už neprijme. Keď som o tom pochybovala stačilo, aby som sa pozrela na jazvu, ktorá bola v strede mojej hrude. Do miestnosti vstúpil Tedov svedok. Vyšla som za ním.
Obrad sa začal, ale ja som stále mala pochybnosti. Snažila som sa usmievať, ale nie som si istá či mi to vyšlo. Náš oddávajúci sa dostal k pasáži, ktorej som sa obávala. Pozerala som na Teda ako rozhodne povedal áno. Obdivovala som ho. Bola som krutá. Odháňala som ho, ale on sa nevzdal.
Pri prečítaní môjho mena som sa trhla. Teraz sa rozhodnem či zostanem Blacková. Nechcela som to meno, ale bála som sa ho vzdať. Všetci čakali so zatajeným dychom čakali na moju odpoveď. Zahľadela som sa von oknom. Na oblohe bolo zopár mráčikov, ale moju pozornosť upútali krídla, trepotajúceho sa holuba. S napätím som čakala. Keď som zbadala aj moju holubicu ako letí za holubom rozhodla som sa. Aj ja musím vzlietnuť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lili Lili | Web | 3. července 2008 v 17:09 | Reagovat

nadherne:) aten koniec....

2 jayne jayne | Web | 6. července 2008 v 19:16 | Reagovat

je to prekrasne..nadherne..neverim ze mne sa niekedy podari nieco take napisat..obdivujem ta, ze si to dokazala..je to nadherne :)

3 Dada Dada | Web | 8. července 2008 v 8:57 | Reagovat

To bolo krásne. Strašne pekne píšeš. a máš aj krásny blog nechcela by si sa spriateliť???

4 Sunny Sunny | Web | 9. září 2008 v 15:55 | Reagovat

ja čumím.....wow...krasa...................ehm, no asi budem opakovať vetu hore od dadi, ale, nespiatelíš??????

5 CajushHP..Twoje SB-nkoo CajushHP..Twoje SB-nkoo | Web | 22. ledna 2009 v 20:53 | Reagovat

krasne..a ten koniec.krasa....:D:D nEMOZEM z toho.precitala som si to dvakrat a pises skvele.naozaj:D

6 Beltrix Beltrix | Web | 29. dubna 2009 v 20:15 | Reagovat

Bylo to nádherné.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama