Prolog

1. července 2008 v 18:55 | passia |  Dcéra ropuchy
Snáď sa vám to aspoň trochu páči aj keď je to len tak narýchlo. Pls píšte komenty čo si o tom myslíte.
,,Meredith! Kde si toľko? ´´ Po dome sa ozýval netrpezlivý hlas. Dievča sa otrávene zdvihlo z postele a šuchtavým krokom schádzalo do pracovne. Čakala tam na ňu jej matka s krajčírkou. Jej matka bola vždy strašne puntičkárska a keď deň pred tým zistila, že jej dcéra má v šatníku iba 5 vkusných kostýmčekov musela hneď zavolať krajčírke a dohodnúť termín.
,,Meredith postav sa sem, aby ti pani Abelová mohla zobrať miery. ´´ Dievča sa znechutene postavilo kam jej matka ukázala.
,,Vystri sa. ´´ Pani Umbridgeová tresla svoju dcéru po chrbte dlhým pravítkom, ktoré zvierala v ruke. Prísne sa na ňu zahľadela a potom ďalej pozorovala krajčírku pri jej práci. Na tvári už zase mala presladený úsmev, z ktorého sa jej dcéra skoro povracala. O chvíľu zazvonil zvonček a Umbridgeová sa rýchlo ponáhľala ku dverám. Po ceste si ešte napravila sukňu a skontrolovala účes.
,,Meredith akej farby chceš tie kostýmy. ´´ Krajčírka ďalej robila svoju prácu a zapisovala si miery.
,,Som Kalsey! ´´ Zavrčalo dievča.
,,Kalsey? Tak prečo ťa tvoja mama volá Meredith? ´´ Krajčírka bola zaskočená.
,,Moja matka je cvok. Nevšimli ste si výzdobu domu? Mám tri mená jedno z nich je aj Kalsey, ale moja matka to meno neznáša dokonca mi chce meno zmeniť a nechať tam len tie dve ostatné. Prosím hovorte mi Kalsey, lebo sa scvoknem. A tie kostýmy. Jeden čierny druhý tmavo modrý a tretí žltý. Neónovo žltý. Okrem toho mi ušite päť sukní. Zelenú, žltú, fialovú, oranžovú a čiernu. A asi dvanásť tričiek a päť nohavíc. Oh a ešte tri šaty....... ´´ Kalsey ešte dlho pokračovala a hovorila krajčírke svoje predstavy. Keď počula, že jej matka sa vracia rýchlo chytila krajčírku za ruku a strčila jej do nej návrhy všetkých vecí okrem kostýmov.
,,Toto nech matka nevidí. Peniaze vám ešte dám len si po ne musím ísť do izby. A keď sa bude pýtať na kostými povedzte, že sme vybrali primerané farby to by jej mohlo stačiť. Keby niečo ružová. ´´ Krajčírka stihla len tak tak skryť nákresy a do pracovne vstúpila Umbridgeová.
,,Už ste sa dohodli na farbe kostýmov? ´´ Sladko sa usmiala na krajčírku.

,,Ó áno. Vybrali sme primerané farby. Myslím, že budete spokojná. ´´ Krajčírka sa usmiala a zase sklopila pohľad. Dolores sa otočila na Kalsey.
,,Dúfam, že s tebou neboli problémy! Bola tu Berenica. Dohodli sme tvoj nástup na Rokfort. Nechápem prečo nemôžeš dokončiť školu pod mojim dohľadom, ale Frederik nechce ustúpiť a pán minister je odcestovaný takže sa s ním o tom nemôžem porozprávať. Taká nehoráznosť! Veľmi dobre vie, že som schopná ťa naučiť všetko rovnako dobre ako ťa to naučia v škole. Chcela som celý týždeň ísť za Frederikom, ale nikdy ho neviem dostihnúť. ´´ Kalseyina matka sa ďalej rozčuľovala nad nespravodlivosťou, ktorá ju postihla a Kalsey zatiaľ vybehla do izby pre peniaze. Ľahla si na zem a šmátrala pod posteľou až kým nenašla uvolnenú miesto. Odhalila otvor v podlahe a po chvíli prehrabovania vytiahla mešec s peniazmi. Peniaze boli od jej otca. Väčšinu jej dal predtým než odišiel a ostatné jej posiela párkrát do roka. Veľkú časť s peňazí minula keď bola malá. Keď jej vtedy dal peniaze a povedal nech si ich schová a šetrí nechápala načo. Nechápala ani prečo odišiel a myslela si, že sa vráti. Kupovala si kraviny, z ktorých sa tešila len chvíľu. Keď jej poslal prvú sovu s peniazmi a listom prestala toľko míňať. Myslela si, že sa nevrátil, lebo bola zlá a nešetrila s nimi tak ako chcel. Po niekoľkých rokoch prestala dúfať, že sa vráti a tešila sa aspoň keď jej napísal. Z mešca zobrala dosť peňazí nato, aby mohla zaplatiť všetko čo si nechala ušiť a aj aby sa poďakovala krajčírke za jej službu. Schody brala po dvoch. Zadychčane sa zastavila pred dvere do pracovne a nenápadne vošla dnu. Jej matka niečo hovorila krajčírke a zdalo sa, že si jej neprítomnosť nevšimla.
,,Meredith, kde si bola? ´´ Otočila sa s otázkou na Kalsey a našpúlila pritom prísne pusu. Preglgla som, ale ďalej som jej pozerala do očí.
,,Išla som na toaletu. To snáď môžem? ´´
,,Nebuď drzá slečinka. ´´ Kalseyina matka poklopala nohou a zvraštila čelo.
,,Pardon. ´´
,,Nech sa to viac neopakuje! Opovážiš mi urobiť na Rokforte hanbu a budeš to ľutovať! S týmto odišla z pracovne a Kalsey nechala samú. Dievča mala o čom premýšľať. Nenávidí svoju matku. Je odporná a slizká. Chýba jej otec, ale ten už sa asi nevráti. Tešila sa aspoň do novej školy. Konečne nebude zavretá doma s matkou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kayla Kayla | 1. července 2008 v 20:29 | Reagovat

je to rozhodne zajimavy napad- dcera Umbridgeové takovou povidku jsem jeste nevidela a zaujalo mne to.Takze se uz hrozne mooc tesim na prvni kapitolu:-)

2 Lili Lili | Web | 2. července 2008 v 14:40 | Reagovat

Umbridgovej dcera???to ako ta napdlo ale to nadherne!!urco napis 1.kapcu pls:)

3 Grencle Grencle | Web | 1. listopadu 2008 v 12:23 | Reagovat

hele..tak tohle je dost dobrý!!! jak tě mapadlo psát dceři Umbridgeový?  je to dokonalý a mimochodem, moc hezky píšeš

4 ClaireM ClaireM | Web | 27. prosince 2008 v 15:20 | Reagovat

To je úplně perfektní. Fakt úžasný a originální nápad. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama