18.kapitola 1.časť

25. srpna 2008 v 2:58 | passia |  Cesta k spomienkam
Musím sa priznať, že sa mi táto kapitola páči. Hudba mi síce vôbec nevychádza tak ako má. Ja to furt čítam. Furt niečo dopisujem, aby mi to s hudbou vychádazlo a stále to nevychádza, takže to aspoň rozkúskujem, aby to vychádazlo lepšie. Trošičku.
Cez šaty som si prehodila kabátik. Zobrala som si kabelku a skontrolovala či má všetko čo potrebujem. Už len vytratiť sa z domu. Potichu som prešla po schodoch. Vyskočila som na zábradlie, aby som preskočila schod, ktorý vŕzga. Ladne som dopadla na parkety, ktorá pritom vydali len tiché žuchnutie.
Poobzerala som sa naokolo. Počula som tetin hlas z jej izby. Jediná nevýhoda bola, že som pri jej dverách musela prejsť a ona ich mala pootvorené. Po špičkách som prešla k dverám. Nakukla som do izby, ale videla som, že teta je zaneprázdnená svojimi šatami, takže som prebehla ďalej. Potichu som prešla až k hosťovskej izbe, ktorá je najbližšie k vchodovým dverám. Vošla som a zavrela za sebou dvere.
"Kam chce slečna ísť?" Vyskočila som aspoň meter nad zem ako som sa zľakla. V izbe bol Harp. Ten odporný škriatok asi tušil moje zámery.
"To je moja vec." Ach ako ja tú vetu milujem. To je taká všestranná veta. Hocičo sa vás niekto spýta poviete proste "To je moja vec." No nie je to dokonalá veta?

"Slečna sa musí prichystať na večeru. Nemôže nikam odísť." So skrčeným nosom som na Harpa pozerala. Bol naozaj nechutný. Neznášala som, keď som mala pozerať na ten jeho odporný ksicht. Neznášala som, keď ma chcel poúčať alebo keď s radosťou plnil tetine príkazy, ktoré mne vôbec nevyhovovali. Keď som bola menšia mala som z neho strach. Bála som sa čo mu teta prikáže. Bála som sa, keď ma načapal ako hľadám niečo o mojich rodičoch. V jeho očiach sa vždy zaleskla pomstychtivá iskra a na tvári mal zvrátený škleb. Harp miloval všetko krvavé a zvrátené. Miloval moju tetu, lebo ho podporovala v jeho nechutných chúťkach. Mňa nenávidel.
"Veď nikam nejdem. Odchádza sa predsa dvermi." Harp sa znechutene zamračil.
"Pani odchádza dvermi. Vy nedodržiavate noblesu. Vy odchádzate hocijako." Prižmúrila som oči.
"Ak si správne spomínam som tvoja pani! Nehovor so mnou ako s odpadom! Čoskoro budem mať sedemnásť a TY budeš musieť uprednostňovať moje príkazy pred tetinými. Tešíš sa Harp?" Sladko som sa usmiala. Harp si znechutene mrmlal popod nos urážky na moju adresu.
"O mojom odchode informuješ tetu až za hodinu." Zo stola som zobrala papier a načmárala naňho dokaz.
"Potom jej dáš toto." Harp si zobral lístok, ktorý som mu dávala so značnou nechuťou a odporom.
"Je to príkaz rozumieš!" Chytila som ho pod krkom a pritlačila ku stene.
"Ak môj príkaz porušíš môžeš si rovno odseknúť hlavu, aby som si s tebou nemusel špiniť ruky!" Zasyčala som mu zo šialeným výrazom do ucha. Pri posledných slovách som trochu stiahla stisk a s radosťou som pozerala ako Harp bojuje so znechuteným, odporom a hlavne bojuje o kyslík. S povýšeneckým výrazom som ho pustila. Harp do seba sípavo vťahoval vzduch a s vypleštenými očami pozoroval ako miznem v okne. Dúfala som, že som mu dostatočne vysvetlila, že môj príkaz nemôže porušiť. Pri spomienke na odkaz pre moju tetu som sa škodoradostne usmiala. Teta bude celá bez seba a keď sa dozvie, že som zmizla vybije si zlosť na Harpovi. Nazula som si topánky a prešla som o pár ulíc ďalej, kde na mňa čakala Irina. Už bola tma a začínala byť zima. Trochu som sa striasla, keď mi vietor prefúkol cez tenké šaty.
"Môžeme ísť?" Mlčky som prikývla. Irine už mala sedemnásť, takže ma mala premiestniť do mesta, v ktorom Maddison býva. Chytila ma za ruku a mne naskočila husia koža. Jej ruky boli ľadové. Potom som pocítila ten nepríjemný pocit premiestňovania a už sme stáli v zapadnutej uličke, kde na nás čakali ostatné baby.
"No konečne už si necítim nohy." Pavlina poskakovala na mieste, aby sa zahriala. Spoločne sme sa vydali k Maddisonimu domu. Nepreniesli sme sa rovno k nemu, lebo sme chceli, aby nás nikto nevidel. Kedže Pavlina mala na sebe neónovo žlté tričko boli by sme fakt príliš nápadný.
"Ozaj Kirsten, Rokfort sa zúčastní turnaju?" Nechápavo som pozrela na Anastasiju.
"Akého turnaju?" Hrabe mne alebo im?
"Tento rok sa koná celosvetový turnaj medzi čarodejníckymi školami. Každej škole o tom prišli informácie a majú nahlásiť, či sa zúčastnia alebo nie. Vy ste o tom nepočuli?" Turnaj? To nemajú nič iné na práci?
"Nie. Durmstrang ide súťažiť?" Raya, ktorá nás počúvala prikývla.
"Keď nám o tom nepovedali asi sa nezúčastňujeme." Chvíľu som nad tým rozmýšľala, ale keď už sme boli pred Maddisoniným domom vypustila som to z hlavy. Ich dom bol pomerne veľký. Pri pohľade naň mi hlavou prešla bodavá bolesť a pred očami sa mi mihol záblesk rovnakého domu. Pri ceste do domu boli rozkvitnuté kvety a bolo tam vtedy svetlo.
"Je ti niečo?" Raya si ma prezerala.
"Nič mi nie je." Povedala som presvedčivo.

"Tak poďme nato!" Zakričala som bojovne a zrýchlila som krok. Zazvonila som na zvonček. Zvnútra sa ozývala hlasná hudba, ktorá otriasala celým domom. Postavila som sa za baby a vpredu stála Anastasija. Dvere otvorila Jordan s veľkým úsmevom. Mali sme úžasný výhlad na je dokonale rovné zuby, ktoré by podľa svietili aj v tme. Na sebe mala minisukňu a uzučké tričko na ramienka. Pri pohľade na našu skupinku sa trochu zarazila.
"Ah ty budeš Jordan! Som taká rada, že ťa spoznávam." Anastasija sa naučila povedať bez chyby túto vetu po anglicky. Prízvuku sa nezbavila, ale to bolo jedno. So sladkým úsmevom začala objímať Jordan, ktorá sa len prekvapene objímať nechala. My sme zatiaľ vošli dovnútra.
"Tak sa maj určite sa ešte uvidíme." Anastasija sa na ňu presladene usmiala. Jordan len nechápovo pozerala.
"A-ale počkajte!" postavila sa nám do cesty. Ja som sa tvárila nenápadne. Šak ja nič ja strom.
"Musíte mi dať pozvánky." Povedala nekompromisne. Tpijem, že jej to prikázala Maddison. Mimochodom tie sliepky sa medzitým ako tak pomerili.
Pavlina sa nasrala a podišla k nej. Musela pozeral poriadne do hora hehehe.
"Zlatíčko myslíš, že nám Maddison stihla poslať pozvánky na takú diaľku? Zapoj trochu mozog! Maddison ten večierok zorganizovala na poslednú chvíľu, takže nám by pozvánky prísť, ani nestihli. Už chápeš?" Jordan sa zamyslela a potom sa na nás úsmevom pozrela.
"No jasné. Už mi to došlo hihi. Tak môžete ísť." Všetky sme zborovo prevrátili oči. K tomu ako sme sa o večierku dozvedeli sa v svojich myšlienkových pochodoch nedostala. Vošli sme teda dnu. Večierok bol v obývačke a na terase. Niektorý, ktorým nevadila studená voda boli aj v bazéne.
Všetky sme hneď zamierili k chľastu. To je ako magnet muhehe. Ja, Pavlina a Raya sme si zobrali do ruky každá jednu fľašku. Ostatné baby si zatiaľ len naliali do pohára a Anastasija ďalej asi pokračovať nechcela. My tri sme sa postavili vedľa seba a naraz sme fľašu obrátili do seba. Keď sme si fľašu odtrhli od úst u každej chýbala minimálne polka. Zakrútila sa mi hlava, ale nejako som to ustála. Videla som, že obidve sú na tom podobne ako ja. Raya si všimla Bailu, ktorá sa nenápadne posúvala preč s fľaškou v ruke.
"Hej! Daj to sem!" Kričala na ňu a fľašu jej vytrhla. Baila ju prebodla pohľadom, ale mne neunikol jej šibalský úsmev. Keď sa od nás vzdialila z kabelky vytiahla ďalšiu fľašu. Začala som sa rehotať a všetky na mňa pozerali ako na blbú. Zdvihla som fľašu na znak prípitku.
"Na nás!" Ani som nepozerala či si pripíjajú aj ostatné a už som do seba zase časť kopla. Keď som išla n parket pýtala som sa samej seba prečo si dávam na chlastačku podpätky, keď aj tak vždy moje boty skonči v dezolátnom stave ak ich vôbec donesiem domov. Po ceste na parket som sa niekoľko krát strieskala na zem. Potom som vyskočila na nohy a s babami sme trsali o stošesť. Ignorovali sme pohľady, ktoré na nás, ale hlavne na mňa niektorí vrhali. Hudba síce stále nebola nič moc, ale aspoň sa nato dalo tancovať. Pritiahla som si k sebe nejakého chalana čo stál práve neďaleko a okolo neho som sa ovíjala ako ehm asi ako štetka jak sa poznám. Niekoľkokrát som sa naňho zvalila, ale nezdalo sa, že by mu to nejako extra vadilo. Keď ma prestal baviť pritiahla som si iného a takto som vystriedala bohviekoľko chalanov. Kto to má rátať to by bolo ako rátať ovečky ešte by som pritom zaspala. Práve som tancovala v hlúčiku chalanov a pár mojich kamošiek sa ku mne prirútila rozzúrená Maddison.
"Candersová, čo si myslíš, že robíš?! Toto je môj večierok!" Rozrehotala som sa ako šibnutá. Žeby v tých koláčikoch čo mi niekto ponúkal bolo niečo špeci? Zdalo sa mi divné prečo som potom videla dúhu, ale až tak? Rozrehotala som sa ešte viac a nemohla som prestať. Maddison na mňa šokovane pozerala.
"Ihneď odtiaľto vypadni! Nikto ťa tu nechce, rozumieš?!" povedala Maddison s akože nebezpečným výrazom. Mami ja sa bojím! Chytila ešte väčší záchvat smiechu a už som sa šúľala na zemi. Vždy bolo mojím snom robiť zmeták. Myslím, že mám nato predpoklady. Hehehe.
Niekoľký chalani mi pohotovo pomáhali na nohy. Maddison s rozzúreným ksichtom a panovačným krokom odišla. Samozrejme si nezabudla pri odchode efektne prehodiť vlasy. Ja vidím iskričky! Trochu mi hrabe.
Vtedy hrali jednu celkom dobrú pesničku. Vyskočila som na stôl a na ňom sa predvádzala moje tanečné kreácie. Nevnímala som okolie len rytmus. Heh to je ako z reklamy, žeby som sa hodila aj do telky? Po chvíli, keď som prestala vnímať len rytmus, som si všimla, že netancujem sama, ale s Rayou a Pavlinou. Spolu sme tam tancovala a vykrikovali text pesničky. To mi niečo pripomína. Žeby sme takto už párkrát tancovali? Začali sme skákať do rytmu a ja, keďže niesom MarySue, ale Kirsten Candersová som to na tých podpätkoch nezvládla a spadla som dole a viete čo? Ten sprostý dav, ktorý tam tak nadšene poskakoval a spieval s nami ma nechytil, takže som sa zjebala na zem! Tí parchanti mi určite len chceli pozerať pod šaty, ale majú smolu. Ja nie som Paris Hilton! Ja nosím nohavičky! Teda dúfam.
Chvíľu som mala pocit, že som umrela a keď mi niekto podal ruku myslela som, že je to Boh. Viete niečo jak to čo Michelangelo namaľoval. Potom som zistil, že to nie je Boh ale Black. Aká irónia. Pomohol mi vstať aj keď sám natom nebol najlepšie. Chcela som ísť naspäť na stôl, ale on ma chytil a prinútil tancovať s ním. Vysrala som sa na stôl a tancovala som na zemi. Ono to má výhodu, že keď spadnete je to z menšej výšky heh. V ruke som ešte stále (nejakým zázrakom alebo cvikom) mala fľašku a NEROZBITÚ! Kopla som do seba všetko čo v nej zostalo a použila ju tak trochu ako mikrofón. Mám taký pocit, že sa ponižujem. Takto hlboko by som neklesla... to tie koláčiky. Hej hej koláčiky. Black sa na mne dosť dobre bavil čo som si všimla. Sviniar, on nemal koláčiky! Začínam chápať prečo sa niektoré baby tvária, že držia diétu. Koláčiky! Môj tanec, ktorý mal vyzerať efektne, ale to bolo to posledné čo by vás napadlo pri pohľade na mňa, nakoniec vyzeral ako vyskakovanie a pád. Vlnenie...pád. Tanečné kreácie... a prekvapivo pád. Raya zrazu z nepochopiteľných dôvodov zoskočila zo stola a skočila so strašným vreskotom rovno na mňa! Prečo som stále ja tá obeť?! Ale čo z toho celého vyplýva? Pád! Hmm...možno aj Raya mala koláčiky.
Chvíľu sme tam tak ležali a tvárili sa, že predvádzame pózu mŕtvy chrobák, ale potom sa Raya uráčila zdvihnúť! Zničene priam zmučene som vstala a musím podotknúť, že to nebolo práve najľahšie. Black si ma zase pritiahol k sebe. Pche, ale pomôcť mi nemohol, keď som vstávala. Pozrela som na stôl, ale Pavlina tam nebola. Pozerala som všade naokolo, ale nikde som ju nevidela. Zdvihla som hlavu, aby som mohla ako vo filmoch s rukami ukazujúcimi k nebu zalamentovať, kde sa to dievča stratilo a vtedy som ju zbadala. Ona sa totiž hrala na kliešťa. Alebo opicu? Visela na strope a tam sa hompáľala. Cucala z fľaše (asi to bol fakt kliešť) a rehotala sa (koláčiky??). Luster to po chvíli nevydržal a aj s ňou sa zrútil dole. Počula som ako niekoľko báb vystrašene vykríklo. Izbu zahalil dym, z ktorého ako v horore vystúpila Pavlina, do ktorej asi trafil elektrický prúd, lebo vlasy jej odstávali na všetky strany, bola celá čierna a trochu sa cukala. Začala som sa rehotať ona sa zase mykla a na tvári mala taký divný výraz. Videla som, že k nej pribehla Anastasija, aby jej ponúkla prvú pomoc. (
(Ženevaa. Tuto vsuvku pochopia, len tí, ktorí sa pripravovali na súťaž v prvej pomoci a zistili, že pri teoretickej časti je skoro každá odpoveď Ženeva.) Načo potrebuje pri prvej pomoci koláčik? Mám také tušenie, že sa medzi nami pohybuje drogový díler. Možno by som mohla robiť detektíva! Začala som sa zase z neznámeho dôvodu rehotať. Dav zrazu zredol. Hudba sa spomalila. Zlé znamenie.
Hral slaďák. Mala som v pláne zatancovať si s Rayou, ale tá mi niekam zdrhla. Ooo nie. Prečo na mňa Black tak divne pozerá? Prišiel ku mne a omotal okolo mňa ruky. Mne sa podlomili kolená, takže som sa naňho zavesila. Asi som fakt nafetovaná, keď sa mi podlomili kolená pri Blackovi. Uvolnila som sa a položila som si hlavu na jeho hruď. Musím uznať, že som sa necítila nepríjemne. Kto vie čo si Black myslel, lebo som sa naňho nechtiac lepila. Fakt nechtiac! Nemala som dobrú rovnováhu. Vážne!! Black mi rukami schádzal až na zadok. Žeby aj zato mohla rovnováha?.... Zvláštne, že som si predtým poriadne nevšimla akú má vypracovanú hruď... Vlastne je fakt príťažlivý... Black je sexy... Začínam sa tak zvláštne cítiť. Toto nie!
Trochu som sa odtiahla a pozrela na Blacka. Tak sme na seba čumeli ako...ako ožratý debil, ktorý čumí na sfetovaného a ožratého debila a spolu tancujú slaďák. Hej to by sedelo. (Pozerali sme faaaakt dlho, preto to aj vy tak straašne dlho čítajte ak pri čítaní počúvate hudbu a pesnička ešte nie je, ani v polke.)
"Už si v poriadku?" Vedela som načo naráža. Znechutene som sa otriasla. Neviem prečo, ale kedysi mi prišlo strašne vtipné slovo osika.
"Už hej." Zašepkala som ticho.
"Ďakujem." Nato aká som ožratá a sfetovaná hovorím až príliš vážne. Dúfam, že z toho nebude citový výlev. Počula som, že pri niektorých drogách prídu stavy, keď máte depresiu alebo sa začnete nezadržateľne smiať. Na niektorých požitie drogy pôsobí tak, že stoja na ulici a hovoria "ja som stojan od bicykla". To, ale nebol môj prípad. Black na mňa pozeral a neodpovedal, len sa usmial. Tak sme tam stáli a vlnili sa do rytmu. Teraz sa mi zdá smiešne aj to spojenie vlnili sa do rytmu. Hehehe.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Mám dať do poviedky turnaj?

Áno 68.8% (11)
Nie 31.3% (5)

Komentáře

1 Hannah x) Hannah x) | E-mail | Web | 21. září 2008 v 0:26 | Reagovat

Moc hezká kapitolka...:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama