Říjen 2008

Mám takú otázočku...

31. října 2008 v 13:48 | passia
Kde sa dá na nate prečítať Twilight? Vidím všade samé obrázky a všetci o tom hovoria, lenže na Slovensku som ešte takú knihu nevidela tak to chcem nájsť na nete. Neviete poradiť, kde mám hľadať?


Počuli ste už soundtrack? Ja Paramore jednoducho milujem.

28.kapitola II

27. října 2008 v 18:55 | passia |  Cesta k spomienkam

No viem, že tá hudba nevychádza a podobne a tá Pink tam absolútne s textom nesedí, ale proste som to písala pritom a písalo sa mi to tak lepšie, takže ak chcete pustite si to.








Z vnútorného vačku som vytiahla sklenenú fľašu s chľastom. Vytiahla som Assuetu a položila ju pred seba. To málo čo vo fľaši zostalo som do seba kopla a z fľaše som vyčarovala sáčik s ľadom, ktorý som si priložila na nohu. Trochu som zasyčala a nohu som si obviazala čo nestihla zdravotníčka, lebo tá by mi nato naliala aj nejaký elixír.

Hlavu som si vložila do dlaní. Strašne mi treštila. Chytila som do rúk sáčik a nasypala som si trochu Assuety na dlaň. Zamyslene som sa v nej prehrabovala. Nesúhlasne som dlaň odsunula. Po chvíli som sa nadýchla vône sušených bylín. So zatvorenými očami som preciťovala vôňu. Zakrútila sa mi z toho hlava. Odvrátila som tvár a zúfalo som si ľahla na zem.

Všetci boli vnútri, aby sledovali súboje a tí čo boli vonku si ma nevšímali. To čo som mala na ruke som vysypala naspäť do sáčika. Začala som si hrýzť nechty a hypnotizovala som to čo ležalo predo mnou. Nemám na výber.


28.kapitola I

27. října 2008 v 18:37 | passia |  Cesta k spomienkam
Ľudia! Zajtra píšem písomku z chémie a ešte som sa do toho ani nekukla. A viete prečo? Lebo som dopisovala túto dlhú kapitolu. Už sa mi to nechce celé čítať, takže snáď je to dobré. a konci somm sa faakt snažila. Nie, žeby inokedy nie, ale to je jedno.

Venujem ju: jayne, miriele, tonks, Selene, Hannah x), JanušQe a Dade.
Snáď sa bude páčiť, keď už som po dlhej dobe niečo zo seba vypotila.

Teraz príde to z čoho mám najväčší strach. Súboje. Mali sme bojovať s Francúzkami, Američankami, Číňankami a nakoniec Bulharkami. Najlepšie by bolo keby sme s Francúzkami bojovali nakoniec, lebo oni sú najslabšie. Takto sa zbytočne vyčerpáme na začiatku.


"Šetrite sa! Ak to nie je treba neplytvajte zbytočne energiou, jasné?" Hovorila som babám. Chabo prikývli. Na väčšine bolo vidno aké sú nervózne. Bella sa tvárila, že je v pohode, ale niekedy nervózne klepkala prstami. Maddison pohadzovala vlasmi. Lily si okusovala nechty. Jane si hrýzla peru a Sarah prešľapovala z nohy na nohu.



Veľmi veľké sorry

26. října 2008 v 22:25 | passia |  Blog & me
Takže v prvom rade sa chcem fakt ospravedlniť, že nič nepribúda. Popravde, ani tá rekonštrukcia nejako extra neprebieha, ale v poslednom čase fakt nemám čas. Na nete som miestami ani nebola, ale tento víkend som vždy, keď sa dalo dopisovala kapitolu a buď dnes, alebo zajtra ju dokončím. Takže na záver len majte strpenie.

A Little Reconstruction

13. října 2008 v 19:25 | passia |  Blog & me
Sorry, ale nedarí sa mi písať mala som polku strany a bolo to dosť na hovno. Jak som si čítala prvé kapitoly zistila som, že tie posledné poviedky sú strašne také spomalené a to nechcem, tak som sa rozhodla prečítať všetky kapitoly. Rovno ich poopravím, tak sa neľakajte ak by ste si NÁHODOU čítali predošlé kapitoly a miestami by to nemalo súvis. Pokúsim sa napísať kapitolu čo najskôr, ale v týchto kapitolách už nemám takú voľnosť, takže je to ťahšie ALE heh mám napísanú časť kapitoly, ktorá ešte len príde a netusím presne kedy, ale to čo sa tam stane už mám proste opísané, takže potom to pôjde rýchlejšie.

Tak zatiaľ pa. Kapitolu pridám, hneď ako sa mi vráti.. no inšpirácia zrovna ne, ale proste nejaké to dobré písanie.


5.Kapitola - Ľudia sú všelijakí

10. října 2008 v 20:40 | passia |  Dcéra ropuchy
Tak som konečne dopísala kapitolu aj k tejto poviedke. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí museli tak dlho čakať. Mám dilemu či pokračovať v takejto forme písania, čiže z pohľadu pozorovatela alebo radšej písať akoby z vlastného pohľadu. Som zvyknutá písať z vlastného pohľadu, takže toto sa mi píše blbšie, ale je jednoduchšie sústreďovať sa na viac postáv. Please help me. Napíšte čo si o tom myslíte.

Kapitola je venovaná Selene, Annie a Trili. Thanks za komenty.

"Jenna?" Kalsey sa nervózne pohrávala s pramienkom vlasov. Jenna mala opretú hlavu o ruku a hlava jej pomaly klesala na stranu.

"Jenna!" Kalsey už naliehavejšie šepkala na kamarátku. Jenna sa mykla a hlava sa jej zošmykla na lavicu, čo spôsobilo poriadne tresknutie. Všetci sa začali rehotať a profesor na ňu prísne zazrel. Jennu mali radi aj učitelia, takže z toho nemala problémy.

"Chcela si niečo?" Otočila sa akoby nič na Kalsey, ale bolo vidno, že sa červená. Kalsey sa poobzerala naokolo a keď si všimla, že dosť ľudí po nich ešte stále pokukuje povzdychla si.


"Radšej až neskôr." Zase sa poobzerala naokolo. Keď zachytila Mattov pohľad nervózne sa usmiala a radšej začala študovať poznámky. Vyučovanie prebehlo skôr ako by si Kalsey želala. Jenna sa mala s niekým stretnúť, takže Kalsey osamela. Nechcela ísť rovno do klubovne tak sa prechádzala hore dole po chodbách.


zaujímavý testík - farby

9. října 2008 v 19:37 | passia |  Blog & me
Tak som našla super test. Ide o to, že máte zoradiť farby podľa odtienu. Najlepšie skóre je 0. Kto mal 0... jaaa... no čo konečne sa mi niečo podarilo tak prečo sa nepochváliť?


27.kapitola

3. října 2008 v 22:37 | passia |  Cesta k spomienkam
Zase odveci kapitola. Strašne som nespokojná v poslednej dobe s mojim písaním. Kľudne mi píšte kritiku ja viem, že je to v poslednej dobe strašné.
Venujem kapitolu JanušQe, miriele, jayne, tonks a Dade. Ďakujem za komentáriky.

"Si nervózna?" S trhnutím som sa prebrala z premýšľania. Tréning sa skončil a nás čakalo prvé kolo turnaju. Už som vravela ako ten turnaj neznášam? Práve som zadumane pozerala na nepokoj okolo, keď si ku mne prisadol Black. Elegantne si odhrnul vlasy a hodil očkom po okolí. Asi nejaký tik alebo čo.

"Nie." Odpovedala som úsečne a nachvíľu mu pozrela do očí. Nervozita bolo to posledné čo som teraz cítila. Skôr strach. Bála som sa so stretnutia s mojimi priateľmi. Mala som strach z ich nenávistných pohľadov a z toho, že zase budem musieť vidieť ako s nimi Nikolete manipuluje. Strach a hnev. To boli pocity, ktoré som cítila najviac. Miestami som mala chuť sa rozplakať ako malé decko. Všetko čo sa okolo mňa v poslednej dobe dialo na mňa doliehalo čím ďalej tým viac a pre mňa bolo o to horšie tváriť sa sebavedome akoby sa nič nedialo.

Na tréningoch som si niekedy vybíjala svoj hnev. Buď pri behu alebo pri babách, ktoré odvrávali a podobne. S tréningmi som mala niekedy problémy, lebo som nevedela či mám prezradiť nášmu týmu slabosti durmstrangských alebo nie. Nerozhodla som sa doteraz. Nezdá sa mi správne to takto robiť, ale oni budú ešte tvrdší. Bojím sa čo všetko urobia, len preto, aby vyhrali a najviac ma natom štve, že to všetko robia, len kvôli Nikolete, ale oni si myslia, že kvôli mne. Ja sama by som sa mala snažiť umiestniť čo najlepšie. Áno bojím sa toho ministerstva. Kvôli veciam, ktoré som ja aj baby spravili by sme kľudne mohli skončiť vo väzení čo nie je príliš lákavá predstava. Nemám rada nové prostredia. Nemám rada zmeny celkovo a keby som sa mala rozlúčiť so slobodou a aspoň akým takým komfortom a prijať pidi celičku, otrasné jedlo a možno aj telesné prehliadky určite by to bola veľmi nepríjemná zmena.