27.kapitola

3. října 2008 v 22:37 | passia |  Cesta k spomienkam
Zase odveci kapitola. Strašne som nespokojná v poslednej dobe s mojim písaním. Kľudne mi píšte kritiku ja viem, že je to v poslednej dobe strašné.
Venujem kapitolu JanušQe, miriele, jayne, tonks a Dade. Ďakujem za komentáriky.

"Si nervózna?" S trhnutím som sa prebrala z premýšľania. Tréning sa skončil a nás čakalo prvé kolo turnaju. Už som vravela ako ten turnaj neznášam? Práve som zadumane pozerala na nepokoj okolo, keď si ku mne prisadol Black. Elegantne si odhrnul vlasy a hodil očkom po okolí. Asi nejaký tik alebo čo.

"Nie." Odpovedala som úsečne a nachvíľu mu pozrela do očí. Nervozita bolo to posledné čo som teraz cítila. Skôr strach. Bála som sa so stretnutia s mojimi priateľmi. Mala som strach z ich nenávistných pohľadov a z toho, že zase budem musieť vidieť ako s nimi Nikolete manipuluje. Strach a hnev. To boli pocity, ktoré som cítila najviac. Miestami som mala chuť sa rozplakať ako malé decko. Všetko čo sa okolo mňa v poslednej dobe dialo na mňa doliehalo čím ďalej tým viac a pre mňa bolo o to horšie tváriť sa sebavedome akoby sa nič nedialo.

Na tréningoch som si niekedy vybíjala svoj hnev. Buď pri behu alebo pri babách, ktoré odvrávali a podobne. S tréningmi som mala niekedy problémy, lebo som nevedela či mám prezradiť nášmu týmu slabosti durmstrangských alebo nie. Nerozhodla som sa doteraz. Nezdá sa mi správne to takto robiť, ale oni budú ešte tvrdší. Bojím sa čo všetko urobia, len preto, aby vyhrali a najviac ma natom štve, že to všetko robia, len kvôli Nikolete, ale oni si myslia, že kvôli mne. Ja sama by som sa mala snažiť umiestniť čo najlepšie. Áno bojím sa toho ministerstva. Kvôli veciam, ktoré som ja aj baby spravili by sme kľudne mohli skončiť vo väzení čo nie je príliš lákavá predstava. Nemám rada nové prostredia. Nemám rada zmeny celkovo a keby som sa mala rozlúčiť so slobodou a aspoň akým takým komfortom a prijať pidi celičku, otrasné jedlo a možno aj telesné prehliadky určite by to bola veľmi nepríjemná zmena.



"Po večeri budeme mať poslednú poradu." Sykol ku mne Black. Spražila som ho pohľadom. Prečo si všetci myslia, že som tupá a potrebujem veci zopakovať na viackrát?

"Ja viem!" Zavrčala som a začala som sa venovať prehrabovaniu sa v jedle. Necítila som sa najlepšie, takže by jedlo nemuselo ostať vo mne. Nakoniec som to vzdala a nechala som tanier s jedlom na pokoji. Odišla som do izby, kde som so zavretými očami premýšľala. Stále dookola o tom istom až ma z toho rozbolela hlava. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Niekoľkokrát som zažmurkala, aby som dotieravé slzy zahnala. Z ničoho nič som sa roztriasla, ale to sa mi v poslednej dobe stávalo často. Nikdy sa mi nepodarilo to zastaviť. Po čase to väčšinou prestalo. Do izby prišla Maddison.

"Mám ťa zavolať." Povedala opatrne a zamračene ma pozorovala. Zdalo sa mi, že trochu zmäkla, keď ma videla tak zúfalo ležať na posteli. Zahnala som posledné slzy, ktoré sa tlačili von. Maddison sa snažila pozerať hocikam inam, len nie na mňa akoby sa bála toho pohľadu. Zrazu majú všetci strach z mojej neistoty a trápenia. Nechcú to vidieť. Potrebujú mať pocit istoty a na mne ho nevidia. Vybrali si proste zlú kapitánku a ja sa nebudem tváriť akoby som vedela čo robím, len kvôli nim. Už sa aj tak snažím tváriť v pohode z princípu. Moja povaha je zložitá ako už som vysvetľovala.
Bez slova som vyšla za Maddison von. Celú cestu som rozmýšľala. Už ma to štve. Stále rozmýšlam. Kde sa podel môj dajme tomu bezstarostný život s večierkami a akciami? Vtedy v mojom slovníku rozmýšlanie nebolo. Nechcela som ho tam mať a bránila som sa ho prijať zubami-nechtami. Robila som hocičo len, aby som nerozmýšlala. Rozmýšlanie mi nepomáha. Po celom dni rozmýšlania nemávam pocit, že som niečo vyriešila alebo, že som si nejako pomohla. Žiadny odľahčujúci pocit, iba výčitky svedomia a otázky bz odpovedí.
Z premýšlania ma vyrušilo, keď som zbadala Nikolete pri učebni ako sa baví s našimi chalanmi. Pri pohľade na jej ksicht a falošný smiech sa mi zvraštila tvár hnevom. Keď som videla ako sa na ňu chalani usmievajú a prezerajú si jej postavu skoro som vybuchla. Základná taktika zmije ako je ona je omotať si nepriateľov okolo prstu. Namiesto ukážky atómového výbuchu v mojom prevedení som si zaryla nechty do kože. Hrdo som zdvihla hlavu a predbehla som Maddison.


"Myslela som, že máme poradu, ale asi sa namiesto toho budeme zoznamovať." Snažila som sa to povedať čo možno najľahostajnejšie, akoby ma nič neštvalo, ale bolo tam cítiť, že som nasraná. Nikolete to vycítila určite, lebo sa na mňa potešene usmiala a vtedy som jej fakt skoro roztrieskala ksicht o stenu. Prečo som vlastne prestala s každodennými piatimi minútami precvičovaniu rúk. Tam. Naspäť. Tam. Naspäť... A to úžasné "Krup" na začiatku je lepšie ako meditovanie alebo šum mora. Niekotré zvyky by sa nemali meniť. Možno práve kvôli tomu, že som nemohla preferovať moju terapiu som teraz taká zamyslená. Udrelo mi to na mozog.


"Ahoj Kirsten! Som taká rada, že ťa vidím." Zašvitorila milo Nikolete a pritom sa pozrela niekoľkokrát aj na chalanov, ktorí jej celé to divadlo zožrali. Cítila som ako som sa otriasla od hnevu. Tam. naspäť. Tam. Naspäť... Živo si to viem predtsaviť s jej hlavou.


"Nikolete nemali ste mať tiež poradu? Vlastne ty nepotrebuješ vyhrať tak načo." Nikolete nachvíľu stuhla, ale hneď sa zase usmiala.

"Neviem ako vy, ale my už sme pripravený dosť. Aj tebe musí byť jasné, že v tomto kole máme víťazstvo skoro isté, ale neboj sa, v súbojoch ťa budem šetriť." Povedala s úsmevom a zaklipkala pritom mihalnicami. Myslela som, že ju uškrtím. Necty som si zaryla ešte hlbšie do kože. Ako hlboko som klesla. namiesto toho, aby som si hnev ventilovala na iných si ubližujem sama. Aké ponižujúce.

"Prečo by si ma mala šetriť?" Spýtala som sa so strnulým úsmevom a zaťatými zubami.

"Prosím ťa Kirsten, pozri sa na seba. Ledva sa vlečieš. Si bledá a rozstrasená. Čudujem sa, že neležíš na ošetrovni." Nenávistne som prižmúrila oči. To ako si ma ostatní ešte pozornejšie prezerali ma dorážalo ešte viac.

"Vieš ako často posledné roky ľutujem, že som vtedy stretla prvého jeho?" Zasyčala som a otočila som sa na opätku. Zachytila som ako sa Nikolete uškrnula. Zakričala som ešte, že porada sa môže začať a vošla som dovnútra. Nachvíľu som dostala závrať, ale keď som párkrát žmurkla bolo to v pohode. Nemusela som dlho čakať a dovnútra vošli všetci.

Postavila som sa do stredu vedľa Blacka, ktorý mi nevenoval ani jeden pohľad. Počkal kým sa všetci utíšili a potom začal omieľať kraviny ako, že sme sa pripravili najviac ako sa to dalo a podobne.

"Chce ešte niekto niečo povedať?" Spýtal sa, ale žiadna odpoveď neprichádzala. Samozrejme celý čas ma dokonale ignoroval. Niekoľkí si začali brať veci, keď som sa rozhodla.

"Ja!" Povedala som dôrazne a nahlas. Keby ma nepočuli už by som to nezopakovala. Black na mňa prekvapene pozrel. Poslednýkrát som rozmýšľala či robím dobre, ale čo mám urobiť?

"Nevieme presne ako budeme pri súbojoch rozdelený, ale tipujem, že to bude tak, aby boli sily vyrovnané. Najsilnejšia je asi Nikolete. O nej nemusíte vedieť nič, lebo s ňou budem ja. Potom je tam Violeta. Vie veľa kúziel. Sama niektoré zaklínadlá vymýšľa. Jej špecialitou sú kúzla, ktoré sa nedajú odraziť, takže sa nespoliehajte na štít. Myslím, že ju dostane Bella. Potom je tam Irina. Je hlavne rýchla a mrštná. Kúzliť vie celkom dobre, ale nájdu sa aj lepší, lenže taký rýchly ako ona nie je asi nikto. Mascha je v ich skupine taká priemerná. Vie dobre kúzliť, aj sa uhýbať, ale vo všetkom sú aj lepší od nej. Vo svoj prospech využíva moment prekvapenia, takže hneď na začiatku si dávajte pozor. Mira je bifla, takže ovláda veľa kúziel. Rada používa už zabudnuté staré kúzla alebo kúzla, ktoré sú veľmi ťažké. Anastasija vie perfektne obranné kúzla a Daisa skoro vždy vysiela dve a viac kúziel naraz. Podľa toho čo som počula budú súťažiť oni...." Takto som zrádzala svojich priateľov postupne ďalej. Nikto sa ma neodvážil prerušiť. Vedeli aké vratké sú moje rozhodnutia a pre ich osobné dobro ma nechali kecať ďalej.

Keď som skončila, počkala som kým všetci odídu. Bola som opretá o stenu a pozorovala som krajinu za oknom. Bolo mi zle. Neviem či viac zo seba alebo z toho, že som dlho nemala lieky. Nikolete mala pravdu. Som slabá. Dúfala som, že to budem zvládať, ale už teraz mám problémy. Skoro každý deň som objímala záchodovú misu.

Zúfalo som si povzdychla. Pomasírovala som si spánky a potom som z učebne odišla. Kráčala som chladnými chodbami, ktoré zívali prázdnotou. Nikoho som na nich nestretla a všade vládlo ticho. Zdalo sa mi akoby sa steny približovali. Zaváhala som. Prižmúrila som oči, ale môj dojem stále pretrvával. Zdalo sa mi akoby sa približovali bližšie a bližšie ku mne. Srdce mi búchalo silnejšie. Zúfalo som sa rozbehla. Snažila som sa ujsť, ale pred strachom sa ujsť nedá. Vždy vás dobehne. Keď som prebehla treťou chodba potkla som sa a dopadla som na tvrdú zem. Zrýchlene som dýchala a so zatvorenými očami som sa modlila, aby bolo zase všetko v pohode.

"Si v poriadku?" Spýtal sa ma niekto a ja som váhavo otvorila oči. Niekoľkokrát som zažmurkala. Steny boli zase tak ako mali byť a nado mnou sa skláňala útla postava. Keď som zaostrila zistila som, že je to Číňanka. Keď zbadala, že vnímam jemne sa usmiala.

"V poriadku?" Spýtala sa zase a nastavila mi ruku. Váhavo som ju prijala a s jej pomocou som vstala.

"Som ok." Povedala som nervózne. Naokolo postávalo pár ľudí, ktorí nás pozorovali. Znechutene som prevrátila oči a hodila som na nich hnusné pohľady, po ktorých sa začali venovať svojim veciam. To som si zase pomohla. Ak to takto pôjde ďalej všetci budú hovoriť o tom ako odpadávam na chodbách a môžem sa rozlúčiť s dojmom silnej baby. Tá Číňanka ma stále pozorovala.

"Chceš ešte niečo?" Spýtala som sa neprívetivo a pozorovala som ako sa jej priateľský výraz mení na zamračenú grimasu.

"Nie." Povedala urazene a odišla. Otrávene som prevrátila oči a išla do siene. Posadila som sa k "nášmu" stolu a nabrala som si na tanier zo všetkého čo bolo naokolo trochu. Obrovskou rýchlosťou som do seba hádzala všetko čo bolo na tanieri aj mimo neho. Sa nečudujte. V poslednej dobe som vytyčkovala všetko čo som do seba nacpala, takže môj žalúdok prežíval muky. Keď som žrala cestoviny zo syrom zachytila som, že na mňa NENÁPADNE čumí polka stolu. Nadvihla som obočie a oni s vytreštenými očami pozreli do svojich tanierov alebo hocikam inam, ale keď som chvíľku počkala zase sa začali pohľady nenápadne stáčať na mňa.

"Niečo sa deje?" Spýtala som sa nechápavo, ale odpovede som sa nedočkala.

"Cpe to do seba akoby týždeň nejedla." Začula som znechutený hlas Amber, ktorá to šepkala smerom ku Kate.

"Veď je za dvoch čo nevieš? Len by ma zaujímalo kto je otcom." Zadrhla som sa ovsenou kašou a kurčaťom, ktoré som práve jedla a samozrejme sa nikto neunúval pobúchať ma po chrbte.

"Uzatvárame stávky. Ja tipujem Malfoya. Nejako príliš to medzi nimi iskrí. To nebude len tak." Jedlo, ktoré sa mi podarilo vykašlať som vyprskla pred seba. Potter si znechutene zotrel zvyšky môjho jedla z tváre a tváril sa akoby sa mal povracať.

"Nechodí teraz z Fiddlom?" To si mapujú môj osobný život alebo čo? Ešte som vykašlala posledné kúsky kaše, ktorá mi uviazla v hrdle.

"Prosím ťa, myslíš, že ho nepodvádza? Počula som, že sa j tak rozišli, lebo sa mu nepáčilo ako sa zaujíma o Malfoya. To len potvrdzuje čo si myslím ja." Panebože Malfoy? Zbláznili sa? Ja a Malfoy? Skapem!

"Ja tipujem Fiddla." Musím uznať, že Katin názor je aspoň normálnejší ako Amberin.

"Podľa mňa je to niekto úplne iný. Nevideli ste ako sa bavili s Lestrangeom?" Začínam mať strach o moje oči. Môže sa im niečo stať, keď ich mám permanentne vypúlené?

"Ten je zasnúbený s Blackovou." Namietla Amber, ale Maddison sa tvárilo akoby vedela viac než vie a ona nevie nič!

"Malfoy je tiež zasnúbený s Blackovou." Heh to znie ako mnohomužstvo či jak sa to volá. Toto je asi zatiaľ najdebilnejší rozhovor o mne aký som kedy počula a to som tých debilných rozhovorov počula dosť.

"Myslíš, že Kirsten prekáža, keď je niekto zasnúbený?" Odfrkla si posmešne Maddison a to ma fakt nasralo. Mne to teda rozhodne prekáža! Kravy sprosté, nakazené... Nasrane som sa postavila a podišla k nim. Stála som za Maddison, takže si ma nevšimla a kecala ďalej o jej teórii, že sa s Bellou neznášame kvôli hentomu. Pche s Belluškou sa v poslednej dobe aspoň rešpektujeme, ale to si nikto nevšíma!

"Ja tipujem Blacka. To vieš prax robí svoje. Nepočula si o Diane Sorrcerovej? Nenastúpila do šiesteho ročníka a predtým chodila s ním. Ževraj sa strašne pohádali a kričala naňho, že je zato rovnako zodpovedný ako ona. Nie je to podozrivé? Bessie povedala, že ju niekoľko krát videla vracať" Opakovala som to čo som počula od nej, keď to kecala Kelly. Videla som ako Maddison červenie od zlosti.

"Sirius chodí so mnou a mňa určite nepodvádza!" Zakričala naštvane až sa po nás obzrela polka siene aj s Blackom, ktorý sa tváril šokovane a mierne previnilo.

"Keď myslíš." Povedala som ľahostajne a odišla som. Vtrhla som do izby a z Maddisoniej skrine som vytiahla jej najnovšie a teraz najobľúbenejšie tričko...


.....


"Turnaj sa môže začať!" Zakričal riaditeľ Durmstrangu a sieňou sa rozľahol hlasný potlesk. Najprv išiel Flammar. S napätím som pozorovala ostatné tými. Cez francúzske vystúpenie som musela ísť na vzduch, lebo mi bolo hrozne zle. Keď som sa vrátila boli na rade naši chalani. Neboli najhorší, ale od dokonalosti to malo ďaleko. Na konci Campbell vychrstol oheň príliš skoro, takže Potterovi ohoreli vlasy čomu sa najviac zabávala Evansová. Potom sme išli my. Tiež to nebolo bezchybné. Maddison v strede vystúpenia vrazila do Sarah, ktorej spadla fakľa a keby bol v sieni koberec je po ňom. Na konci sa mi zahmlilo pred očami a skoro som pustila moju fakľu, ale nejako som to zvládla. Myslím, že aj keď sme to niekedy trochu posrali celkový dojem nebol až taký zlý. Na konci išli durmstragský, ktorý to samozrejme zvládli bezchybne. Jedinú maličkosť, ktorú som si všimla bolo, keď sa Mascha pošmykla, ale ustála to.


Kaominglung:
  • 65 baby
  • 80 chalani

Beauxbatons:
  • 70 baby


Durmstrang:
  • 100 baby
  • 100 chalani


Rokfort:
  • 70 baby
  • 60 chalani


Catrial:
  • 80 baby
  • 90 chalani


Toť naše výsledky. No... nie je to najhoršie. Stále netuším ako to urobím s celým turnajom tak, aby baby neskončili vo väzení, ale aby som im odtiaľ nekývala, ani ja. Asi si neviete predstaviť aký je to pocit počúvať o povrchných alebo jednoduchých problémoch svojich spolužiačok a ja si lámem dennodenne hlavu nad problémami typu ako neskončiť vo väzení, ako neskončiť u Munga alebo ako neskončiť v márnici. Na môj mozog je to obrovská záťaž. Chudáčik spomalený, poškodený, otrieskaný, závisláčsky... Aspoň môžem skonštatovať, že môj život nie je nudný.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka CKS?

Je super 80.9% (72)
Ujde 13.5% (12)
Je strašná 5.6% (5)

Komentáře

1 jayne jayne | Web | 4. října 2008 v 0:32 | Reagovat

noo tak toto je fakt vazne..ked hovorila o otm precvicovani ruk to som sa nasmiala, ale uz to ide do tuheho..dufam len ,ze to nejak prezije a nezlozi sa na turnaji..a som fakt zvedava ako to urobia..ci skoncia tie baby vo väzeni alebo mozno aj ona?..ale podla mna oni neskoncia v base, elbo to na nich iba nasili podla mna, aby vyhrali..ale aj ked prehraju tak ich urco nestrcia do basy..no kapca je inak perfektna..ako vzdy :)

tesim sa na pokracko..ponahlaj sa s nim..som naozaj zvedava ako to skonci :)

2 miriela miriela | Web | 4. října 2008 v 18:32 | Reagovat

júúj to bola sila a neviem ja som si nijaké zhoršenie kvality ešte nevšimla, skôr mám pocit, že to čím ďalej tým viac graduje a graduje a čo sa týka zápletky v podstate sa v mojej hlave premieľa čosi podobné ako napísala jayne :)

3 passia passia | Web | 4. října 2008 v 18:40 | Reagovat

dakujeem baby som rada, ze sa vam to paci, lebo fakt v poslednej dobe moc nejsom spokojna s tymi kapitolami, ale ani nie dejom heh s tym problemi nemam, ale nejako sa mi nedari to dobre napisat ach jo takze tak

4 tonks tonks | E-mail | Web | 4. října 2008 v 19:25 | Reagovat

juj som sa aj nasmiala :D súhlasím s mirielou, graduje to a to riadne :D nevšimla som si, že by si sa v posledom čase zhoršila, ale to bude sebakritikou :D ale tá teória s tehotenstvom sa mi veľmi páčila ;) celkovo je to jednoducho neobyčajná poviedka s originálnym dejom a postavami a to je úžasné. a dokonca aj príbeh "klbko-šál" ktorý začali pomaly používať aj iný autori :D

5 Selene Selene | Web | 5. října 2008 v 15:19 | Reagovat

super

6 Hannah x) Hannah x) | E-mail | Web | 5. října 2008 v 15:30 | Reagovat

Supe kapitolka Pass. Rychle přidej další! :)

7 JanušQa JanušQa | E-mail | Web | 6. října 2008 v 14:35 | Reagovat

jeeeeeej.....supreko kapitola....uzasne......vies aka som rada, ze si ju konecne dopisala?

8 Dada Dada | Web | 12. října 2008 v 21:40 | Reagovat

Nádherná kapča... uplne suprová... sa teším na pokračko

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama