Listopad 2008

Ivette, Laura, Liang a Nikolete

29. listopadu 2008 v 0:21 | passia |  postavy cks
Kapitánky...

30.kapitola

28. listopadu 2008 v 23:59 | passia |  Cesta k spomienkam
Takže ďalšia kapitola, ktorú sa mi zase nechce čítať, ale aspoň keď som písala začiatok zdal sa mi dobrý, tak to snáď nie je také zlé. Omg musím vám všetkým poďakovať za komentáre k minulej aj predminulej kapitole, keďže minule som poďakovanie nestihla pripojiť. Hrozne vám ďakujem. Komentáre boli krásne. Kapitolu venujem tonks, jayne, Dade, JanušQe, miriele, Hannah x) a Selene.

Prvé čo som uvidela, keď som zaostrila bol Sirius. Ja viem. Ja mám proste šťastie. Náhoda to samozrejme nebola, lebo tam bol celý tím, ale z nejakého neznámeho dôvodu som si všimla ako prvého práve jeho. Viete si predstaviť čo to pre mňa bolo po tom všetkom. Ešte horšie bolo, že som mala na tvári slzy. Chápete ten trapas a spoločenské faux pas ? Oni videli, že som revala! No vlastne som nerevala pred nimi, ale dá sa to tak povedať. Bola som ešte celá vyklepaná z toho výletu do medzistanice a bála som sa o Erica. Všimla som si Jane, ktorá stála hneď vedľa postele a pozerala do prázdna. Zdalo sa mi to alebo sa o mňa bála? Uprene som ju pozorovala a ani som nezaregistrovala, že na mňa niekto hovorí.

29.kapitola 2.časť

20. listopadu 2008 v 16:12 | passia |  Cesta k spomienkam
"Tak fajn čo tu budem robiť?" Spýtala som sa unavene a sadla som si pohodlnejšie. Nechcelo sa mi vstávať a aj tak som si nebola istá, či by som to ustála. Eric si sadol oproti mne.

"Som tu, aby som ti pomohol. Nechápeš veľa vecí." No to som si všimla. "Ale nemôžem ti odpovedať na tvoje otázky. Teda nie na všetky. Môžem ta iba usmerniť." Nezdá sa vám, že hovorí príliš premúdrelo na malé decko? Začína ma to štvať, ale ak mi pomôže som ochotná to prežiť.

29.kapitola 1.časť

20. listopadu 2008 v 16:11 | passia |  Cesta k spomienkam
Nečítala som to po sebe. Neriešte preklepy, ani daké divné veci tam.

"Kirsten!" Zmätene som sa pozerala naokolo. Počula som ako niekto kričí moje meno, ale nič som nevidela. Všade bolo - ako to opísať biela je už otrepaná - svetlo. Cítila som úzkosť. Nevedela som čo tam robím, ale z toho v akom prostredí som bola mi bolo jasné, že mám problém.
Neznášam bielu farbu. Spája sa mi s prebudením a toho sa často obávam. Nikdy neviem čo mám čakať. Už som sa presvedčila o tom, že väčšina dní sa aj tak poserie. Biela je rozhodne zlé znamenie. Nemocnice, ošetrovne... jednoducho rôzne ošetrovateľské zariadenia, v ktorých sa prebúdzam na môj vkus až príliš často. Tentoraz to bolo iné a to ma desilo ešte viac. Biela naokolo bola všade. Neboli to len postele a steny, ale všetko! Poznáte to, keď vás osvieti svetlo tak, že chvíľu nevidíte nič iné. Toto bolo veľmi podobné.

Ja to dlabem

10. listopadu 2008 v 18:52 | passia |  Blog & me
Kapitolu nečakajte už som dopisovala koniec, keď mi zlbol Word a musela som reštartnúť comp, takže sa mi všetko čo som dneska písala vymazalo. Už ma z toho bolí hlava a nemám náladu to dopisovať. Možno dneska dopíšem zase časť, ale celé určite nie a pochybujem, že to bude také dobré, lebo už teraz som ako vyšťavená. Grrr štve ma to! Zajtra sa budem musieť učiť na matiku, lebo píšem oprávnú a dúfam, že budem musieť robiť aj labák na fyziku a šlahne ma. Pozajtra možno zase časť napíšem, ale nespoliehajťe sa a vo štvrtok mám program celý deň, takže poďakujte Wordu, lebo pochybujem, že sa k tomu tak skoro zase dokopem. Môžem byť rada, že mi nezakázali comp pri tých štyrkách čo tam mám. Omg porazí ma!

Pandora's box - Lay by Andy

3. listopadu 2008 v 19:17 | passia |  Blog & me
Tak tento krásny lay je od Andy. Odkaz na stránku Enny a Andy nájdete v menu.
Už bolo treba zmenu a toto je aj v takých jesenných farbách. Neni krásny? Ja viem, že áno 8-D.